ŽENEVA, BRATISLAVA. Počkajte, ešte som neskončila, kričí Fabiola Gianottiová. Stojí pred preplnenou sálou Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) a pomaly sa vo svojom červenom svetri s krátkymi rukávmi prechádza pred tými najlepšími fyzikmi sveta.
Je júl v roku 2012 a na projekcii sa práve objavili výsledky z detektora ATLAS, ktorého je hovorkyňou. Hovoria jasne: máme tu objav novej častice a tou časticou je po desaťročiach pátrania s najväčšou pravdepodobnosťou slávny Higgsov bozón.
Teraz, o dva roky neskôr však CERN oznamuje ďalšiu veľkú novinku. Gianottiová sa od roku 2016 stane riaditeľkou celej tejto ohromnej vedeckej organizácie. Ako vôbec prvá žena v jej šesťdesiatročnej histórii.
Vyhrala z troch
Fakty
Fabiola Gianottiová
Narodila sa 29. októbra 1962.
Doktorát zo subjadrovej fyziky získala na Milánskej univerzite.
V CERN-e je od roku 1987, viesť ho bude od roku 2016.
„Bola to jej vízia o budúcnosti organizácie,“ opisuje v správe CERN-u Agnieszka Zalewska dôvody, prečo si vybrali uznávanú vedkyňu. „Ako svetového lídra medzi urýchľovačmi, s jej hlbokými znalosťami o CERN-e i na poli experimentálnej časticovej fyziky. Toto všetko nás viedlo k jasnému rozhodnutiu.“
Výbor vyberal z trojice kandidátov. Spomedzi nich hľadali, kto nahradí súčasného generálneho riaditeľa Rolfa Heuera. Fabiola Gianottiová prakticky viedla experiment ATLAS od marca v roku 2009 až do minuloročného februára.
Spolupracovala tak aj s množstvom slovenských fyzikov, ktorí na experimente pôsobia. Výsledkom bola napokon minuloročná Nobelova cena za fyziku pre Petra Higgsa a Francoisa Englerta.
„Mnohým z nás trvalo roky štúdia fyziky, než sme sa dostali tam, kde sme teraz,“ opisoval minulý rok pre SME Heuer prácu v CERN-e. „A nepovedal by som, že úplne tomu rozumieme. Niečo podobné platí aj v prípade verejnosti. No myslím si, že majú aspoň tušenie, čo robíme a prečo to robíme.“
Od začiatku
Gianottiová s doktorátom z časticovej fyziky a diplomom z konzervatória v hre na klavíri začala pre európsku organizáciu pracovať už v roku 1987.
Maličký svet, menší ako jadrá atómov, skúmala už na urýchľovačoch, ktoré predchádzali súčasnému dvadsaťsedemkilometrovému superstroju, Veľkému hadrónovému urýchľovaču. No od začiatku stála pri jeho zrode a budovaní detektora ATLAS.
Na ňom dnes pracuje zhruba tritisíc vedcov vrátane Slovákov. Naši vedci a inžinieri dokonca pomáhali celý experiment vytvoriť, keď košická skupina Dušana Bruncka spolupracovala na tvorbe veľkých kalorimetrov, ktoré pomáhajú merať energie jednotlivých častíc po zrážke zväzkov, a tak lepšie filtrovať potrebné výsledky.
CERN: Šesťdesiat rokov riadneho skúmania
Tento rok si pripomíname šesťdesiat rokov od vzniku laboratória CERN, ktoré založili pri Ženeve ako medzinárodné európske centrum pre základný výskum štruktúry hmoty.
CERN je priekopníckou vedeckou inštitúciou, akýsi „trend-setter“, ktorý sa od európskej mení na svetovú inštitúciu. Dnes má asi 2500 zamestnancov z viac ako dvadsiatich členských krajín, od roku 1993 aj vrátane Slovenska a tiež vrátane Izraela, prvej neeurópskej krajiny. K výskumu v CERN-e čoraz viac prispievajú aj vedci z veľkého počtu nečlenských krajín.
Na jeho čele stojí „dí-dží“ generálny riaditeľ. A práve nedávno oznámili, že nástupkyňou toho súčasného, teoretického fyzika Rolfa Heuera, sa od roku 2016 stane po prvý raz v histórii žena. Fabiola Gianottiová je experimentálna fyzička - a možno si jej odborné i osobnostné kvality pamätáte z času objavu Higgsovho bozónu, keď bola hovorkyňou experimentu ATLAS.
Pokiaľ ide o riadenie, sú experimenty v CERN-e samostatné. Dôležitejšie sú efektivita výskumu a pracovných skupín, koordinácia či podpora aktivity zdola. Na takýchto experimentoch robia až tisícky vedcov zo stoviek univerzít – je pritom pozoruhodné, že hoci majú vlastné rozpočty, nemajú dobre zadefinovanú právnu štruktúru.
Z právneho hľadiska nemajú ani len vedúceho riadiaceho pracovníka. Hovorca experimentu a koordinačná komisia tak zakaždým trpezlivo hľadajú konsenzus medzi skupinami na princípe rovnocenného partnerstva. No výsledkom sú veľké objavy.
V prípade CERN-u napríklad objavy Higgsovho bozónu v roku 2012 alebo v roku 1984 W a Z bozónov. Nevraviac o novej efektívnej komunikácii pomocou internetu - World Wide Web.
Autor je členom experimentu ATLAS.
Tomáš Blažek, fyzik, UK
