LONDÝN, AIX EN PROVENCE. Boli to najmä vojnoví zajatci, otroci či zločinci. Ale aj ľudia, ktorí dobrovoľne trénovali, aby sa mohli zúčastniť na boji v aréne s tisíckami divákov. Ich šancu na prežitie, v priemere jedna ku deviatim, mohla okrem tréningu zlepšiť aj strava. A to nie hocijaká.
Podľa najnovšej štúdie lekárov z Lekárskej univerzity vo Viedni a z univerzity vo švajčiarskom Berne boli gladiátori hlavne vegetariáni. Odhalila to analýza kostí 22 bojovníkov nájdených pri vykopávkach v starobylom meste Efez.
Analýza kostí
Kosti z gladiátorského cintorína pochádzajú z obdobia asi pred 1800 rokmi z vtedajšieho rímskeho mesta, ktoré je dnes súčasťou Turecka. Vtedy bol však Efez hlavným mesto rímskej provincie Ázia s viac ako 200-tisíc obyvateľmi.
Analýza kostí podľa štúdie v PLoS One odhalila, že typickým jedlom rímskych bojovníkov bývali pšenica, jačmeň a fazuľa bôby. Naopak, mäso či mliečne výrobky takmer vôbec nekonzumovali.
Vedci tiež našli dôkazy, že gladiátori pili nápoj vyrobený z rastlinného popola. Ten slúžil najmä na posilnenie zdravia po bojoch a tréningoch.
„Popol rastlín zrejme konzumovali na spevnenie tela po fyzickej námahe a na podporu lepšieho hojenia kostí,“ tvrdí podľa BBC Fabian Kanz z Ústavu súdneho lekárstva na Lekárskej univerzite vo Viedni. Nápoj prirovnal k horčíku a vápniku vo forme šumivých tabliet, ktoré dnešní ľudia užívajú po fyzickej námahe.
Iný región?
Výskumníci našli aj kosti dvojice ľudí, ktorí zjavne konzumovali inú stravu: mala oveľa vyšší podiel živočíšnych bielkovín a nižší obsah fazule bôbov či strukovín.
Pravdepodobne to svedčí o tom, že títo gladiátori pochádzali z inej časti ríše s iným typom stravy. Ďalšou fázou výskumu preto je zistiť, kde títo bojovníci žili.
