LONDÝN, BRATISLAVA. Hovorí sa jej celkom jednoducho – sezónna afektívna porucha. Sprevádzajú ju depresívne nálady, chronická únava a nedostatok energie.
Postihuje ľudí najmä na jeseň, keď klesá úroveň denného svetla, a prehlbuje sa v zime. V krajinách severnej Európy, najmä v Škandinávii, ňou trpí jeden človek zo šiestich.
Vedci teraz našli kľúč k jej spúšťaciemu mechanizmu. Skeny mozgov odhalili, že ľudia so sezónnymi afektívnymi poruchami nesprávne regulujú látky vo svojom mozgu.
Vedci z Kodanskej univerzity študovali jedenásť ľudí so sezónnou afektívnou poruchou a 23 zdravých pre porovnanie.
Vďaka skenovaniu ich mozgu videli významné rozdiely počas letných a zimných mesiacoch v úrovniach bielkoviny, ktorá presúva serotonín do mozgu. Ten u ľudí ovplyvňuje náladu.
Vedci zistili, že ľudia so sezónnou afektívnou poruchou mali vyššie hladiny transportéra, a teda menej dostupného serotonínu, v zimných mesiacoch ako tí zdraví.
„Veríme, že sme našli kohútik, ktorým mozog otáča, keď potrebuje prispôsobiť serotonín striedajúcim ročným obdobiam,“ povedala podľa BBC vedúca výskumu Brenda Mc Mahonová. „Serotonínový transportér presúva serotonín späť do nervových buniek, kde nie je aktívny, takže čím vyššia je jeho činnosť, tým nižšia je aktivia serotonínu.“
Dôležité je najmä slnko, ktoré udržuje toto nastavenie v norme. Keď sa však noci počas jesene predlžujú, zvyšuje sa hladina serotonínového transportéra, čo má za následok zníženie aktívnej hladiny serotonínu.
