 |
Na obrazovkách počítačov opäť nastala Druhá svetová vojna, tentoraz v podaní kladne očakávanej real-time stratégie Frontline Attack: War Over Europe. Žiaľ, z kladných očakávaní sa vykľuli pomerne záporné dojmy. Nemožno povedať, že by bolo RTS hier na motívy Druhej svetovej vojny príliš veľa, preto je pochopiteľné, ak hráči pri podobnom titule počítajú s nadpriemerným spracovaním. Určitou zárukou kvality (alebo práve naopak?) mal byť istotne i 3D engine použitý v hre Earth 2150 a celej plejáde ďalších stratégií poháňaných práve týmto enginom. Lenže ani ten najdokonalejší grafický engine nedokáže z hry urobiť hráčsky raj, pokiaľ jej ostatné prvky dosť výrazne krívajú. Nuž, a povedzme si to otvorene, spomínaný engine síce patrí(l) k doterajšej špičke, lež nájdu sa hráči, ktorí pri pohľade na zmes „ príliš plastického terénu“ nepekne skrivia ústa a možno z úst vypustia i niekoľko vulgárnych slov.
Kde máme hľadať korene problémov tejto – rýdzo priemernej – RTS? Nemusíme kopať príliš hlboko, stačí si zahrať niekoľko misií a hneď pochopíme, že „niekto“ „niekde“ „niečo“ nedomyslel až do konca. Dokonca už i nevyhnutný tutorial, ktorý nás má naučiť ovládať jednotky a spôsob boja, pôsobí v niektorých momentoch prinajmenšom... zarážajúco, ehm. A tak zoberme pomyslený rýľ a lopatu a poďme sa spoločne prekopať k jadru jednotlivých elementov hry. Dopredu upozorňujem, že to bude v niektorých chvíľach dosť nepríjemná práca, takže si dávajte pozor, aby ste sa príliš nezafúľali.
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika: 6 / 10
Svetom sa svojho času šírili a dodnes šíria ódy na 3D engine použitý v hre Earth 2150, no treba priznať, že to čo kedysi predstavovalo vrchol realistického stvárnenia 3D povrchu v RTS, je dnes už iba bežný štandard. Engine síce zobrazuje všemožné vyvýšeniny, ktoré dodávajú krajine relatívne reálny charakter, nezabúda ani na zoomovanie a otáčania uhla o 360 stupňov, čo je v prípade 3D RTS jednou z najpodstatnejších vlastností. I tak nás to však bude stáť zopár šedivých vlasov, keďže v niektorých momentoch je natáčania kamery a pasovanie sa z neprívetivým ovládaním dosť obtiažne. Na prvý pohľad pôsobí grafika veľmi príjemným dojmom. Druhý pohľad však už nie je taký optimistický. Vývojári sa totiž pohrali s rôznymi detailmi, napr. najmä ťažká technika a letectvo je spracované vskutku brilantne a design budov tiež určite nikoho neurazí. Horšie je na tom pechota, ktorá pôsobí skôr komicky než realisticky. Okrem toho, skôr či neskôr vám istotne začne okolitá krajina pripadať až nepríjemne plasticky a umelo. Skrátka, ako riadne gýčovité krajinky od bližšie nešpecifikovaného nenádejného umelca. Vyzdvihnúť treba efekty ako striedanie dňa a noci, ktoré majú čiastočný vplyv aj na správanie jednotiek (vozidlá zapínajú svetlá) a na zahodenie nie sú ani explózie, ktorých si tu užijete do sýtosti. Občas ich je snáď až priveľa.
Interface: 4 / 10
Inštalácia Frontline Attack prebieha v pohode, na výber máme tri druhy veľkosti objemu dát, ktoré inštalátor nakopíruje na disk. Najväčšia zaberá viac než jeden gigabajt, no ak sa pre ňu rozhodnete odpadá neskorší problém s vymieňaním cédečiek. Pred spustením vám program ponúkne výber rozlíšenia, ktoré vzápätí otestuje, to všetko bez najmenších problémov.
Komédia, či skôr nevydarená tragikomédia, nastane až po nahraní misie. Kým ovládate malú skupinu tankov a pechoty je situácia ako tak pod kontrolou. Prvá dávka studenej sprchy vás zasiahne vo chvíli, keď začne prestrelka medzi vašim vojskom a nepriateľom. Najprv pravdepodobne začnete chaoticky myšou stláčať jednotlivé tlačidlá na obrazovke, potom sa pokúsite používať klávesové skratky. Ani jedna z možností nepredstavuje príliš šťastné riešenie, pretože o intuitívnom ovládaní tu nemôže byť ani reči. Hra síce ponúka možnosť úplne zastaviť čas (zároveň ho môžete spomaľovať a zrýchľovať), no to je dosť slabá útecha. Pri prudších bojoch, kedy potrebujete jednotky preskupovať alebo spájať do skupín, si zrejme začnete jemne ťukať prstom na čelo. Dôvod je jasný – ovládanie sa jednoducho príliš nevydarilo.
Hrateľnosť: 5 / 10
Ak si autori pod hrateľnosťou predstavujú časté pohľady plné frustrácie na melu, ktorá sa odohráva na obrazovke počítača, spôsobenú neuveriteľne nevyváženými silami jednotlivých jednotiek, potom sa im to podarilo na výbornú. Je fakt, že máme na výber tri rozličné strany (Spojenci, Červená armáda a Wehrmacht) a tým pádom aj celú škálu všemožných bojových jednotiek. Dokonca je tu vidieť i snahu o dostatočné grafické odlíšenie obrnených motorizovaných „tátošov“, lenže všetka radosť zaniká vo chvíli, keď človek pred obrazovkou s hrôzou v očiach zbadá, do akej miery sa autori pohrali s realistickým správaním sa napr. konkrétnych tankov. Zoberme si len niektoré boje typu „tank vs. pechota“. Pešiaci si veselo zaľahnú k zemi (samozrejme, že rovno pred stojaci tank) a začnú doň ládovať olovo – pochopiteľne, že bezúspešne. O to isté sa snaží oproti stojaci tank, len s tým rozdielom, že keďže zo záhadných príčin nepoužíva palubný guľomet, páli po pechote z kanónu a ten s pešiakmi ani nehne. Nech sa páni vývojári nehnevajú, ale toto nie je hra s realistickým spracovaním, ale skôr akčná strieľačka na RTS spôsob. Treba podotknúť, že na rozdiel od klasických RTS sa Frontline Attack neriadi pravidlom „vyzbroj, nájdi a znič“, pretože na začiatku misie vám pridelia jednotky, s ktorými sa musíte prebojovať ďalej. Je chvályhodné, že napr. tanky je možné počas hry opravovať špeciálnym vozidlom (presne ako v Earth 2150), rovnako poteší aj možnosť privolať zásobovací transportér, ktorý vám doplní muníciu. Problém je akurát v tom, že práve opravárenské vozidlo je schopné začať opravovať tank v prednej línii, čím sa stáva ideálnym terčom pre nepriateľské delostrelectvo, ktoré ho rozmetá na kusy v priebehu niekoľkých sekúnd. Celkovo je hrateľnosť dosť kolísavá, občas vás pripúta k monitoru, inokedy zasa budete mať sto chutí to celé „zabaliť“. O väčšiu zábavu sa môže postarať multiplayer, ktorý hra podporuje. Avšak ruku na srdce – skutočne by mal niekto chuť prežívať všetky spomenuté nedostatky i pri hre viacerých živých hráčov?
;) | ;) | ;) | ;) |
Multiplayer: 6 / 10
Frontline Attack podporuje hru ôsmich hráčov, ktorí sa môžu pripojiť cez LAN alebo internet. Na výber máme preddefinované scenáre, skirmish a komu to nestačí môže použiť editor, ktorý je súčasťou hry. Pri multiplayeri odpadá aspoň jedno negatívum – ako vždy hráme proti živým protihráčom a tým pádom sa nemusíme pozastavovať nad umelou (ne)inteligenciou počítačom ovládaných jednotiek.
Zvukové efekty: 5 / 10
Ktovie čím to je, ale zvukov si vo Frontline Attack príliš veľa neužijete. Celú situáciu by objasňovalo napr. vypadávanie zvukových kanálov počas hry vplyvom nedostatočnej optimalizácie (i keď, aj to je jedna z možností). Každopádne, čakal som pravú bojovú atmosféru, kde počuť kanonádu, rachot guľometov, výkriky pechoty, výbuchy, ťažký hukot pancierových obrov a pod. Nič také tu však nenájdete. Keď uvážime, že ozvučenie býva v dnešnej dobe takmer vždy vysoko nadpriemerné, opäť sa nám potvrdí, že Frontline Attack zapadá do obyčajného priemeru.
Hudba: 10 / 10
Hudbu v hrách môžeme rozdeliť na zlú, podpriemernú, priemernú, obstojnú a výbornú. Občas však i priemerná muzika dokáže navodiť potrebnú atmosféru. V prípade Frontline Attack máme tú česť s poslednou kategóriu, t.j. soundtrack je výborný a parádne dotvára celkovú bojovú atmosféru. Zároveň ide o najvydarenejšiu časť hry, ktorá aspoň trochu zachraňuje nie príliš príjemné pocity z hrania Frontline Attack.
Inteligencia & obtiažnosť: 5 / 10
K umelej inteligencii treba dodať hádam len tri slová – je to bieda. Zoberme si napr. taký útok na dobre zabarikádovanú nepriateľskú základňu. Ak máme pod velením napr. osem tankov a tri pechotné čaty, potom môžeme očakávať, že aj napriek najväčšej snahe pechota závratnou rýchlosťou predbehne pomalé tanky a postaví sa priamo pred nemilosrdné guľomety. Tie všetkých vojakov skosia skôr, než sa na miesto činu dotrmácajú pancierové tanky. V tej chvíli však nepriateľ použije delostrelectvo, ktoré pre zmenu začne rozmetávať našich obrnených golemov len na kusy žeravého panciera. V danom okamihu príde vhod príkaz na ústup, lenže tanky sa zväčša i naďalej tvrdohlavo odmietajú vzdialiť do bezpečnej vzdialenosti. Kým sa nám teda podarí privolať podporné letectvo (ak máme šťastie, môžeme si na pomoc zavolať napr. ťažké bombardéry) je z väčšiny jednotiek iba kopa nepohyblivého panciera. Najväčšia rana pod pás však prichádza vo chvíli, keď privolané bombardéry zhodia „náklad“ aj na naše neinteligentné jednotky a zničia i posledné zvyšky riadne rozdrtenej armády. O prepracovanej umelej inteligencii tu teda nemôže byť ani reči.
Záverečný verdikt: 5 / 10
Absolútne priemerná hra, ktorá si nezaslúži príliš veľa pozornosti. Odporučiť ju možno snáď len skalným priaznivcom RTS, ktorých omrzeli rôzne sci-fi a fantasy klony niekdajšej Dune 2 a radi by si vyskúšali real-time stratégiu z prostredia Druhej svetovej vojny. Záujemcovia o serióznu RTS z rovnakého prostredia, ktorá prináša množstvo unikátnych nápadov, by sa mali radšej poohliadnuť po Sudden Strike alebo jeho mladšom bratovi – Sudden Strike II.
Hru na recenziu zapožičalo JRC.
Autor: Ondrej „Ondrew“ Gabriš
