Paradoxy existujú len dovtedy, kým ich niekto nevysvetlí. A platí to aj o pribúdajúcom morskom ľade v okolí Antarktídy.
Naša planéta sa v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a iných fosílnych palív neustále otepľuje a asi najnápadnejším prejavom týchto zmien je rýchly ústup ľadu na celej planéte.
Pekným príkladom je Arktída, kde morský ľad ustupuje ešte rýchlejšie, ako predpokladali modely. Zdá sa však, v okolí Antarktídy sa deje opak. V posledných desaťročiach tu plocha ľadu pomaly rastie.
A okrem toho, už tretí rok za sebou pozorujeme v okolí kontinentu jeho rekordne veľkú plochu. Ľad sa dokonca rozširuje aj do miest, kde predtým nikdy nebol. Čo je to za záhada?
Kľúč k jej vyriešeniu však ponúka samotný ľadový kontinent. Podobne ako v Grónsku aj v Antarktíde sa ľadovce na pevnine v dôsledku otepľovania topia - a to veľmi rýchlo.
Voda pochádzajúca z týchto ľadovcov sa rozlieva do okolitých morí a riedi slanú vodu až tak, že v zime povrch rýchlejšie zamŕza. Tým sa ľad na povrchu šíri rýchlejšie a dosahuje aj väčšiu plochu.
Tento proces navyše urýchľujú aj početnejšie ľadovcové hory, ktoré sa rýchlejšie odlamujú od pobrežia a ďaleko v mori sa stávajú zdrojom sladkej vody - a nakoniec aj divokejšie vetry, ktoré prinášajú nad otvorené more chladnejší vzduch z vnútrozemia Antarktídy. V tomto prípade ide skutočne len o „zdanlivý“ paradox.
Autor: Jozef Pecho, klimatológ AV ČR
