BRATISLAVA. Rastliny sú šikovnejšie, ako tvoria naše modely a simulácie. Dokážu absorbovať viac oxidu uhličitého a v dátach z rokov 1901 až 2010 tento rozdiel tvoril až šestnásť percent. To podľa BBC vysvetľuje, prečo simulácie preceňujú nárast uhlíku v atmosfére a tento nárast nezodpovedá pozorovaniam.
Kľúčom sú podľa novej štúdie v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences listy. Naše modely uhlíkového cyklu podceňujú jeho šírenie a rozptyľovanie sa v listoch, čo prakticky znamená, že rastliny ho v sebe uložia viac, než sa dosiaľ predpokladalo. Platí pritom, že až polovica oxidu uhličitého skončí v oceánoch či v živých veciach.
Nový výskum môže vysvetľovať rozdiel medzi pozorovaniami a simuláciami: a tento rozdiel predstavuje v prípade oxidu uhličitého v atmosfére asi sedemnásť percent. Zároveň umožňuje lepšie vyladiť klimatické modely i trochu vylepšiť odhad budúcnosti.
Vedci však upozorňujú, že aj keď lepšia absorpcia skleníkového plynu znamená spomalenie klimatickej zmeny v modeloch, neznamená to, že nemusíme zredukovať naše emisie oxidu uhličitého.
Ľahšie však bude dosiahnuteľný cieľ, podľa ktorého by sme do konca storočia mali udržať oteplenie nanajvýš o dva stupne v priemere.