BRATISLAVA. Keby ste vedľa nich postavili blok z kociek lega, veľký rozdiel by ste nevideli. O samcov totiž samičky prejavovali asi taký záujem, ako o kúsky dánskej skladačky - napriek tomu, že práve v tej dobe cyklu by sa mali chcieť páriť.
Pokusným myšiam však stačilo v mozgu zablokovať istú skupinu buniek náchylných na oxytocín a nastali radikálne zmeny v ich správaní.
Vedci už dlho vedia, že hormón oxytocín je kľúčový nielen pri pôrode či kojení dojčení, ale aj pri našom pocite lásky, priateľstva či pohodlia. Problémom je zistiť, ako konkrétne tento proces prebieha, pretože oxytocín má svoju úlohu na viacerých miestach v našom mozgu. A nielen tam.
Tím z Rockefellerovej univerzity si však všimol istú skupinu buniek v mozgovej kôre, ktoré boli citlivé na oxytocín. Keď následne pomocou toxínov vedci podľa štúdie v magazíne Cell narušili tieto neuróny a zablokovali ich schopnosť prenášať signály ostatným neurónom, bunky na oxytocín nereagovali a samičky stratili počas svojho obdobia párenia záujem o samcov.
Ich interakcie s ostatnými samicami však zostali v norme, rovnako ako sociálne kontakty so samcami mimo obdobia párenia.
„Takéto dráhy môžu existovať aj u iných druhov, vrátane ľudí," hovorí podľa BBC spoluautor výskumu Nathaniel Heintz. „Takže ich pochopenie nám môže pomôcť zistiť, prečo má oxytocín takýto vplyv aj na ľudí."
Výsledky na hlodavcoch však ešte neznamenajú, že to takto musí fungovať aj u ľudí. Ani to, že relatívne jednoduchý zásah by mohol mať vplyv na naše sexuálne správanie.
Vedci však dúfajú, že lepšie pochopenie podobných pochodov môže viesť napríklad k lepšiemu preskúmaniu porúch správania spojených s autizmom.
