SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Päť veľkých objavov, ktoré nedostali Nobelovu cenu

Na získanie nobelovky nemusí stačiť ani prelomový objav.

Nobelovku nemá najznámejší žijúci fyzik, vynálezca žiarovky ani žena, ktorá rozbehla výskum temnej hmoty.Nobelovku nemá najznámejší žijúci fyzik, vynálezca žiarovky ani žena, ktorá rozbehla výskum temnej hmoty. (Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Tohoročné Nobelove ceny za prírodné vedy oceňovali najmä výskum s priamym presahom do praktického sveta. Ocenili vynález modrého a bieleho LED svetla, technológiu, ktorá prelomila bariéru pre mikroskopy, aj objav toho, ako sa človek orientuje v priestore.

V histórii vedy je však veľa neocenených a zásadných objavov, ktoré často úplne zmenili svet alebo aspoň svoju oblasť vo vede. Najzásadnejšie neocenené objavy vybral pre časopis National Geographic panel vedcov a autorov.

1.Smrť čiernych dier

Prelomová teória fyzika Stephena Hawkinga, ktorá aspoň teoreticky dokázala, že čierne diery nemusia byť večné.

Hawkingovi sa podarilo vypočítať, že čierne diery môžu postupom času strácať časť svojej hmotnosti a postupne sa vyparovať. Keď sa zmenšia na kritickú hranicu, mali by vybuchnúť v obrovskom záblesku gama žiarenia.

Matematika teórie sedí. Dokonca pomohla zjednotiť rozpor medzi teóriou relativity a kvantovou mechanikou.

Problémom však je, že experimentálne ju podľa Hawkingových rovníc budeme vedieť overiť až za miliardy rokov, keď začnú prvé čierne diery umierať. Bez priameho dôkazu sa Hawking nobelovky za tento objav pravdepodobne nedočká.

2.Tmavá hmota

Ako objavíte niečo, čo nemôžete vidieť, nedá sa toho dotknúť a neviete to ani odmerať? Dilema skúmania záhadnej tmavej hmoty a energie aj po desaťročiach výskumu ponúka viac otázok ako odpovedí napriek tomu, že tvoria väčšinu vesmíru.

Ako jedni z prvých si existenciu tmavej hmoty uvedomili Vera Rubinová a Kent Ford, keď skúmali pohyb hviezd na okraji galaxií a všimli si, že nevidia dosť hmoty, ktorá by ich udržala na mieste.

Musela na ne pôsobiť ešte iná sila. Stáli tak na začiatku najväčšieho lovu modernej astrofyziky.

3.Web

Pravdepodobne žiadna technológia nezmenila modernú spoločnosť tak ako internet. Prvé pokusy so sieťovaním počítačov sa začali v USA už v 60. rokoch minulého storočia.

Základy naozaj otvoreného internetu postavil Tim Berners-Lee, ktorý vymyslel univerzálny a otvorený štandard moderného webu a v roku 1990 vytvoril prvú webovú stránku na svete. Jeho nápad zdemokratizoval informácie aj vzdelávanie a naštartoval novú éru civilizácie.

4.Žiarovka

Nobelovu cenu neudelili ani za vynález, ktorý sa v 20. storočí stal univerzálnym symbolom vedy. Prvú prakticky použiteľnú žiarovku vynašiel spolu s desiatkami ďalších zariadení Thomas Edison.

Umrel v roku 1931 a od Nobelovej komisie nezískal uznanie za žiadny zo svojich vynálezov. Dan Vergano v National Geographic to nazval historickou nespravodlivosťou.

5.Tabuľka prvkov

Periodická tabuľka prvkov nebola pre chémiu len akousi peknou infografikou. Bola zásadným prelomom v pochopení toho, aké sú vzťahy medzi jednotlivými prvkami.

Časť prvkov dokázala predpovedať ešte skôr, ako ich vôbec objavili. Mendelejeva na Nobelovu cenu nominovali v roku 1905, no cenu nakoniec nedostal. Iróniou je, že o rok neskôr získal prestížne ocenenie Henri Moisson za objav fluóru, ktorého existenciu a vlastnosti tabuľka presne predpovedala.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Heger a minister Matovič.

Koaličné rokovania budú pokračovať na budúci týždeň.


6m
Iránskeho spisovateľa Salmana Rushdieho napadli pred prednáškou v New Yorku.

Autor Satanských veršov je zatiaľ nažive.


1 h
Ivan Holoubek

Bez chémie nemôžeme žiť, hovorí vedec.


11. aug
Sankcie na Rusko boli uvalené v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 14 h
SkryťZatvoriť reklamu