Mikroskopická snímka nevítaného obyvateľa našich žalúdkov, baktérie Helicobacter pylori.
Doteraz prevládal názor, že na americký kontinent sa baktéria dostala asi pred päťsto rokmi s prvými európskymi objaviteľmi. Výskum kultúr H. pylori, ktoré vedci získali od dvoch skupín obyvateľstva vo Venezuele, však ukázal, že pôvod baktérie je oveľa starší, uviedol časopis Proceedings of the National Academy of Sciences.
Martin Blaser z lekárskej fakulty Newyorskej univerzity skúmal izolované spoločenstvo pôvodných obyvateľov Venezuely a skupinu Venezuelčanov európskeho pôvodu. Baktérie odobraté obidvom skupinám sa odlišujú viacerými genetickými znakmi. Baktérie domorodých obyvateľov sa nepodobali africko-európskemu, ale východoázijskému kmeňu. Znamená to, že už prví ázijskí prisťahovalci pred 11 000 rokmi boli baktériou H. pylori infikovaní.
H. pylori poškodzuje sliznicu žalúdka a môže spôsobiť vredy v hornej časti žalúdočno-črevného traktu. Infikovanie baktériou zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka. Skutočnosť, že baktéria prežila v ľudskej populácii tak dlho, svedčí podľa Blasera o tom, že nemá iba negatívne účinky. Možným pozitívnym účinkom jej prítomnosti je napríklad ochrana pred hnačkovými ochoreniami a refluxom (spätným tokom žalúdočnej kyseliny do pažeráka).
Odhaduje sa, že baktériou H. pylori je infikovaná asi polovica svetovej populácie. Väčšine ľudí však zdravotné problémy nespôsobuje. (tasr)
