Poloha a hĺbkomerová mapa Šatského výšiny
a. Pre pochopenie príčin väčšiny pozemských klimatických javov je však kľúčovo dôležitý čo najdlhší záber poznatkov. Preto bádatelia pátrajú po pravekých zmenách klímy, aby sa ich pokúsili uviesť do súvislosti s geologickými a geochemickými zmenami a poodhalili tak dodnes platné všeobecné klimatické mechanizmy.
Významným príspevkom v rámci tohto úsilia sú výsledky geológov Timothyho Bralowera z University of North Carolina, Isabelly Premoli Silvovej z Universita degli Studi di Milano a Mitchella Malona z Texas A&M University. Uskutočnili rozsiahle podmorské vrty v oblasti Šatského výšiny na dne severozápadného Tichého oceánu a napísali o tom v časopise Geological Society of America Today.
Šatského výšina je stredne veľká vyvretá lokalita, ktorá vznikla v druhohorách v neskorej jure až skorej kriede v intervale pred 147 a 135 miliónmi rokov. Vrty v hĺbkach 170 až 623 m pod morským dnom odhalili pozoruhodné súvrstvie sedimentov, ktoré predstavuje unikátny záznam dlhodobých klimatickým zmien od začiatku kriedy hlboko do treťohôr. Odhalilo krátky interval neprítomnosti alebo nedostatku kyslíka v otvorenom oceáne pred asi 120 miliónmi rokov, vymieranie morských organizmov pred asi 69 miliónmi rokov, zjavne v dôsledku zmien oceánskeho prúdenia, potom rozsiahle vymieranie pred zhruba 65 miliónmi rokov na prelome druhohôr a treťohôr (totožné s dopadom vesmírneho telesa, ktorý vyhubil dinosaury). Z podmorských sedimentov vyplýva existencia nového javu veľkého evolučného významu na začiatku neskorého paleocénu pred 58,4 milióna rokov, keď opäť došlo k výraznej zmene oceánskeho prúdenia (podľa všetkého následkom mohutného impulzu oteplenia). Analýza nových vrtov významne dopĺňa poznatky o tzv. teplotnom maxime na rozhraní treťohorných období paleocénu a eocénu pred 55 miliónmi rokov, keď došlo k prudkej reorganizácii biologických spoločenstiev na oceánskom dne, ako aj planktónu. Vysvetľuje sa mohutným výronom metánu spod morského dna v dôsledku rozkladu metánových hydrátov.
Výskum Šatského výšiny osvetlil aj okolnosti prudkého ochladenia na rozhraní treťohorných období eocénu a oligocénu pred 33,5 milióna rokov, keď nastal prechod k oscilujúcej klíme dôb ľadových, príznačnej pre celý zvyšok treťohôr a pre štvrtohory, v ktorých žijeme. Všeobecne možno povedať, že od čias pred asi 50 miliónmi rokov sa podľa výskumov na Šatského výšine na Zemi síce s výkyvmi, ale zato nepretržite ochladzuje. ZDENĚK URBAN
