a. Pre pochopenie príčin väčšiny pozemských klimatických javov je však kľúčovo dôležitý čo najdlhší záber poznatkov. Preto bádatelia pátrajú po pravekých zmenách klímy, aby sa ich pokúsili uviesť do súvislosti s geologickými a geochemickými zmenami a poodhalili tak dodnes platné všeobecné klimatické mechanizmy.
Významným príspevkom v rámci tohto úsilia sú výsledky geológov Timothyho Bralowera z University of North Carolina, Isabelly Premoli Silvovej z Universita degli Studi di Milano a Mitchella Malona z Texas A&M University. Uskutočnili rozsiahle podmorské vrty v oblasti Šatského výšiny na dne severozápadného Tichého oceánu a napísali o tom v časopise Geological Society of America Today.
Šatského výšina je stredne veľká vyvretá lokalita, ktorá vznikla v druhohorách v neskorej jure až skorej kriede v intervale pred 147 a 135 miliónmi rokov. Vrty v hĺbkach 170 až 623 m pod morským dnom odhalili pozoruhodné súvrstvie sedimentov, ktoré predstavuje unikátny záznam dlhodobých klimatickým zmien od začiatku kriedy hlboko do treťohôr. Odhalilo krátky interval neprítomnosti alebo nedostatku kyslíka v otvorenom oceáne pred asi 120 miliónmi rokov, vymieranie morských organizmov pred asi 69 miliónmi rokov, zjavne v dôsledku zmien oceánskeho prúdenia, potom rozsiahle vymieranie pred zhruba 65 miliónmi rokov na prelome druhohôr a treťohôr (totožné s dopadom vesmírneho telesa, ktorý vyhubil dinosaury). Z podmorských sedimentov vyplýva existencia nového javu veľkého evolučného významu na začiatku neskorého paleocénu pred 58,4 milióna rokov, keď opäť došlo k výraznej zmene oceánskeho prúdenia (podľa všetkého následkom mohutného impulzu oteplenia). Analýza nových vrtov významne dopĺňa poznatky o tzv. teplotnom maxime na rozhraní treťohorných období paleocénu a eocénu pred 55 miliónmi rokov, keď došlo k prudkej reorganizácii biologických spoločenstiev na oceánskom dne, ako aj planktónu. Vysvetľuje sa mohutným výronom metánu spod morského dna v dôsledku rozkladu metánových hydrátov.
Výskum Šatského výšiny osvetlil aj okolnosti prudkého ochladenia na rozhraní treťohorných období eocénu a oligocénu pred 33,5 milióna rokov, keď nastal prechod k oscilujúcej klíme dôb ľadových, príznačnej pre celý zvyšok treťohôr a pre štvrtohory, v ktorých žijeme. Všeobecne možno povedať, že od čias pred asi 50 miliónmi rokov sa podľa výskumov na Šatského výšine na Zemi síce s výkyvmi, ale zato nepretržite ochladzuje. ZDENĚK URBAN
