Pracujú Venter a Smith na novej forme života? Americké ministerstvo energetiky tvrdí, že podobné projekty sú skutočnosťou v tisíckach vedeckých laboratórií po celom svete

Podľa posledných správ mnohých agentúr a médií chcú dvaja americkí vedci J. Craig Venter a Hamilton O. Smith vytvoriť v laboratóriu úplne novú formu života. Mal by to byť jednobunkový organizmus, ktorý by potreboval na prežitie minimum génov. Informoval


Profesor Hamilton O. Smith, blízky Venterov spolupracovník, získal v roku 1978 Nobelovu cenu za medicínu. FOTO – ARCHÍV


Vlani navštívil Craig Venter strednú zdravotnú školu v Georgii. Práve tam povedal, že ľudský genóm nie je knihou života.


Dvaja rivali Craig Venter (vľavo) a Francis Collins. Collins kedysi označil genetické mapy zostavené Venterom za „knihu bláznov“, na čo sa Venter vyjadril o Collinsovej inštitúcii ako o „klube klamárov“. FOTO – REUTERS

o tom napríklad americký denník Washington Post.

Ak vraj pôjde všetko podľa plánu, jediná bunka vyprodukuje celú novú populáciu, ktorá zatiaľ neexistuje nikde na svete. Ak by mal organizmus želateľné vlastnosti, mohol by sa využiť napríklad na likvidáciu oxidu uhličitého v elektrárenských emisiách alebo na výrobu vodíka ako paliva. Preto celý projekt financuje americké ministerstvo energetiky, ktoré doň vložilo tri milióny dolárov.

Kým si povieme o rozdielnych názoroch na to, či ide, alebo nejde o novú formu života (ktorá by sa mohla stať aj nebezpečnou), povedzme si niečo o predchádzajúcom genetickom výskume, v ktorom zohral dôležitú úlohu práve Venter.

Kontroverzný, ale úspešný

„Enfant terrible“ svetovej genetiky J. Craig Venter, zakladateľ spoločnosti Celera Genomics, sa preslávil predovšetkým svojou až tvrdohlavou účasťou v projekte mapovania ľudského genómu. Projekt vošiel do dejín pod názvom HUGO (the Human Genome Project). Jeho cieľom bolo identifikovať viac ako stotisíc génov ľudskej DNA na molekulárnej úrovni, určiť poradie asi troch miliárd chemických báz, ktoré tvoria DNA, a tiež vyvinúť rýchlejšie a výkonnejšie metódy sekvencovania.

Urýchliť celý výskum sa podarilo práve Venterovi, ktorý nebol spokojný, ako pomaly projekt od roku 1990 napredoval. Preto už vo svojej prvej firme TIGR – The Institute for Genomic Research (založil ju spolu so svojou manželkou Clairou Fraserovou v roku 1994) – sústredil veľkú kapacitu najmodernejšej výpočtovej techniky. Tú potom ešte zdokonalil v Celera Genomics (funguje od roku 1998).

Celá Venterova snaha bola určitým druhom gamblerstva, lebo sa pustil do boja proti monopolu štátneho sektoru. A bol úspešný.

Preto medzi ním a druhým významným hráčom na tomto poli – Francisom Collinsom, riaditeľom National Human Genome Research Institute, vládne určitá nevraživosť. Ani sa niet čo čudovať, špičkoví vedci sú tiež „len“ ľudia. A okrem toho išlo o leví podiel vo výskume, ktorý sa prirovnáva k objavu štiepenia atómu alebo k prvému kroku človeka na Mesiaci.

Treba však povedať, že v júni roku 2000 ukončili prácu na mapovaní genómu súčasne americkí aj britskí vedci (britskú časť projektu financoval the Wellcom Trust), kus práce urobili napríklad aj Číňania a mnohí ďalší vedci.

Collins po oficiálnom ukončení projektu HUGO na tlačovke v Bielom dome povedal, že tento kľúčový moment vo vývoji vedy ocení až história, a že ďalší výskum bude mať v mnohých aspektoch bližšie k fyzikálnym vedám ako ku klasickej biológii. Venter zas zdôraznil, že získanie základných znalostí o ľudskom tele prinesie významný pokrok v boji proti najrôznejším chorobám a umožní nám lepšie pochopiť naše miesto v biologickom svete. Známe sú však aj jeho slová o tom, že mapa ľudského genómu nie je „knihou života“, pretože človek nie je len sumou svojich génov.

Etika a bezpečnosť

Už mapovanie ľudského genómu vyvolalo veľa etických a sociálnych otázok. Nebudú napríklad zamestnávatelia alebo poisťovne zneužívať znalosti o svojich zamestnancoch alebo klientoch, ak budú poznať ich genetické danosti? A to je len jeden z problémov, možno nie práve najpodstatnejší.

Teraz sa začína diskutovať o novom projekte Ventera a Smitha (nositeľ Nobelovej ceny z roku 1978), ktorí ho chcú odštartovať genetickou manipuláciou s organizmom Mycoplasma genitalium, žijúcom v ľudskom pohlavnom trakte, kde občas spôsobuje zápaly. Vedci odstránia jeho genetický materiál a zostavia z neho umelý reťazec. Z neho má vzniknúť prirodzený chromozóm, ktorý bude potrebovať na prežitie minimálny počet génov. Po vložení do prázdnej bunky budú testovať schopnosti umelého chromozómu prežiť a rozmnožovať sa.

Ako povedal Arthur Caplan, bioetik z Pennsylvánskej univerzity, takýto organizmus možno považovať za novú formu života. Súčasne však Caplan zorganizoval na Venterovu žiadosť prieskum o bezpečnosti a prínose projektu. Viacerí bioetici došli k záveru, že tento projekt má zodpovedajúce parametre bezpečnosti a otvára nové možnosti vo vede. Napríklad podľa Thomasa Murraya, prezidenta Hasting Center, nový výskum neprináša žiadne nové etické problémy.

Americké ministerstvo energetiky vydalo vyhlásenie, v ktorom tvrdí: „Naša šanca nie je vo vytváraní novej formy života. Keby sme o výskume hovorili v tejto polohe, potom by sme museli to isté povedať o projektoch, na ktorých pracujú vedci v tisíckach laboratórií po celom svete. Nerobia nič iné než to, že rutinne vkladajú alebo vyberajú gény z mikróbov, myší alebo potravinových produktov. Skúmajú tak možnosti, ako zdokonaliť lekárske postupy, ako vyvinúť bezpečnejšiu a zdravšiu stravu.“

Podľa ministerstva sa nový projekt Ventera a Smitha od doterajších postupov ničím neodlišuje.

Zbytočné obavy?

Smith a Venter povedú projekt podľa vlastných slov za najprísnejších bezpečnostných opatrení. Napríklad bunka nebude mať schopnosť prežiť, keby trebárs unikla z laboratória. Obaja tiež pripustili obavy, že projekt môže položiť vedecký základ pre novú generáciu biologických zbraní. Lenže aj to tu už bolo. Keď v tomto roku v júli výskumníci zo Stony Brook University vytvorili v laboratóriu umelý vírus obrny a svoj postup podrobne zverejnili, tiež viacerí upozorňovali, že to môže pomôcť medzinárodnému terorizmu. Lenže vtip bol v tom, že výskumníci použili len údaje, bežne dostupné na internete. Napriek tomu Venter a Smith predpokladajú zverejňovanie technických detailov svojej práce veľmi sporadicky.

Ako povedal Jonathan Moreno, bioetik z Univerzity vo Virgínii, v dlhodobej perspektíve je lepšie pre vedu aj spoločnosť, aby všetky informácie kolovali slobodne. Ťažko s ním nesúhlasiť. Veď vedci sú už raz takí. Keby im spoločnosť bránila vo výskume, nájdu si cesty, ako zábrany aj tak prekonať.

MICHAL AČ

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 349
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 447
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 603
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 387
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 001
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 551
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 834
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 092
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 592
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 553

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Golfoval viac, tweetoval najviac (píše Ben Cunningham)

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

PLUS

Najmladší pivovar na Slovensku má rozlohu dvojizbového bytu

Najmenší, ale najdlhšie budovaný.

Neprehliadnite tiež

Pozrite si najlepšie produkty roka 2016 podľa portálu recenzie.sme.sk

Ocenili sme najlepšie produkty za rok 2016 v dvadsiatich kategóriách od televízorov až po chytré hodinky.

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop