BRATISLAVA. V princípe to pripomína preteky v zbrojení. Akurát v tomto prípade začínajú ľudia nad baktériami prehrávať a už 25 rokov človek nevytvoril radikálne novú zbraň.
Mikroorganizmy sú čoraz odolnejšie na naše lieky, prispôsobujú sa a pod tlakom sa vyvíjajú, pričom prežívajú najmä tie najodolnejšie kmene. Odborníci preto už nejaký čas hovoria, že ľudstvo by sa mohlo čoskoro vrátiť do zdravotníckeho stredoveku bez funkčných antibiotík.
Novú nádej v boji s mikróbmi však teraz prináša niekoľko výskumov, za ktorými stoja americkí vedci z Massachusettského inštitútu technológií (MIT). Ukazujú nový spôsob, ako pomocou genetického inžinierstva do škodlivých baktérií zasiahnuť a buď ich rovno zabiť, prípadne ich upraviť na neškodných obyvateľov nášho tela.
Ako zničiť odolnosť
Je systém na editáciu génov.
Pôvodne ho objavili v sérii bielkovín, keď skúmali ochranu baktérií pred baktériofágmi.
Systém založený na kúskoch RNA upravili tak, aby sa zameral na špecifické gény.
Odhaduje sa, že v ľudskom tele žije desať až stonásobne viac baktérií, než je našich vlastných buniek. Väčšinou s nami tieto mikróby nažívajú v priateľskej symbióze a tento vzťah je pre nás i pre cudzie mikroorganizmy výhodný. Naša strava im dodáva trebárs živiny, ony zase pre nás vytvárajú niektoré dôležité látky, napríklad vitamíny.
Problémom však je, keď sa táto rovnováha naruší. Alebo sa do tohto mikrobiómu dostanú škodlivé baktérie. Ak aj zaberú antibiotiká, tie zasiahnu všetky citlivé organizmy bez výnimky (vrátane užitočných), navyše, vďaka ich nadužívaniu niektoré z mikróbov získavajú odolnosť – a baktérie si medzi sebou takúto odolnosť dokážu pomocou génov odovzdávať.
Práve špecifické gény by však mohli byť aj dobrým cieľom budúcich liekov. Naznačuje to výskum opísaný v magazíne Nature Biotechnology.
