BRATISLAVA. Aká stará je voda na Zemi? Takúto otázku si položili výskumníci z Michiganskej univerzity a pripravili model, v ktorom skúmali dve možné hypotézy.
Odpoveď na túto otázku totiž nehovorí iba o tom, kedy vznikla voda v našej slnečnej sústave, ale aj aká je pravdepodobnosť výskytu vody v iných planetárnych systémoch.
Možné verzie sú totiž takéto: voda vznikla pred alebo až po vyformovaní našej hviezdy.
V prvom prípade by to znamenalo, že aspoň časť vody pochádza ešte z medzihviezdneho oblaku plynu a prachu a podmienky v takýchto štruktúrach sú v galaxii relatívne rovnaké. Alebo potom pochádza až z čias po vzniku hviezdy - no podmienky v takýchto protoplanetárnych diskoch sa môžu naprieč galaxiou výraznejšie líšiť.
Skrátene, ak by významná časť našej vody vznikla prvým spôsobom, voda na iných planétach a mesiacoch môže byť vo vesmíre bežná. V druhom prípade až tak nie.
Tím Ilsedore Cleevesovej teraz podľa štúdie v magazíne Science zistil, že až polovica pozemskej vody mohla vzniknúť skôr, ako Slnko. Ukázal to model opisujúci vznik deutéria, takzvaného ťažkého vodíka a ťažkej vody pri rôznych možných scenároch.
Simulácia naznačila, že jeho dnešné množstvo by sa nestihlo kompletne vyformovať za podmienok až po vzniku hviezdy. Výsledky štúdie by už na budúci rok mohli potvrdiť pozorovania veľkého rádioteleskopu ALMA v Čile.
Okrem iného bude skúmať aj procesy v protoplanetárnych diskoch a oblakoch medzihviezdneho plynu a prachu.
