Prevádzkovatelia sietí mobilných telefónov v Spojených štátoch sa stali obeťami vlastného úspechu. Záujem o mobilnú komunikáciu bol za posledných sedem rokov taký veľký, že predbehol technické kapacity všetkých operátorov. Preto sa dnes kopia sťažnosti na zlú kvalitu prenášaného hlasu, náhle výpadky a zahltenie mobilných telefónnych sietí.
Zdá sa však, že bude ešte horšie, pretože operátori lákajú ďalších a ďalších zákazníkov. Zásadné investície do základného servisu - teda normálnych hovorov - sa pritom odkladajú na neurčito.
Dnes má mobilný telefón už 56 percent amerických domácností, teda dvakrát viac, ako v roku 1995. Kým záujem verejnosti rástol, technická stránka veci pokrivkávala. Predovšetkým je stále málo miestnych prenosových veží. Chýbajú aj vlnové dĺžky a tie, na ktorých sa dnes vysiela, sú beznádejne preplnené.
V čase zvýšenej prevádzky sa niektoré siete na krátky čas rúcajú. Slabosť systému sa jasne ukázala po teroristických útokoch, keď pod náporom volajúcich skolabovali. Za normálnych okolností sa ľudia sťažujú, že čísla musia vytočiť viackrát, aby sa dovolali.
Všeobecne sa očakáva, že náprava príde až po fúzii do troch veľkých spoločností z dnešných asi šiestich veľkých mobilných operátorov. Fúziám však bráni technická nezlučiteľnosť jednotlivých operátorov, takže pohltenie či fúzia by podľa odborníkov vlastne nepriniesli žiadny synergický efekt. Verizon a Sprint napríklad používajú americký štandard CDMA, kým AT&T Wireless, Cingular Wireless a T-Mobile (bývalý Voicestream) používajú štandard GSM, známy v Európe a Ázii. Ďalší veľký americký operátor Nextel zasa pracuje so štandardom Iden.
