Odkryli ste niekoľko chudobných hrobov. Akí to boli ľudia?
„Títo ľudia v relatívne vzdialenej oblasti asi nemali ľahký život. Náš pedológ zistil, že bohaté nílske bahnové záplavy, ktoré každý rok prichádzali do delty, už do Wádí Tumilátu neprichádzali. Prichádzal tam skôr jemný štrk a piesok – takže mali oveľa menšiu úrodnosť. Preto sa tu možno usadzovali cudzinci a neboli hneď vytláčaní Egypťanmi.“
Čo to bol za život?
„Asi to nebol luxusný život, no v hroboch odkrytých v rokoch 2010 a 2011 boli niektoré pekné výbavy: napríklad bronzové zrkadlo a niekoľko amuletov. Takže je možné, že my chytáme len časť pohrebiska, ktoré patrilo k sociálne slabšej vrstve, zatiaľ čo na inej strane mohla byť bohatšia skupina.“
Čím sa títo ľudia živili?
„Okrem poľnohospodárstva sa asi venovali rybárstvu, pretože bolo nájdených viacero predmetov, ktoré s rybárstvom súvisia – mimo samotných rybích kostí. Okrem rybárstva a poľnohospodárstva sa asi venovali aj remeslám.“
Prečo?
„Zachytili sme viaceré indikácie remeselných aktivít. Piecku na výrobu kovov napríklad.“
Boli to Hyksósi?
„Áno, ale aká bola ich etnicita, to je predmetom skúmania. Až na základe DNA sa asi bude dať povedať, aké etnické korene mala táto populácia.“
Ako je možné, že z prišelcov sa stali vládcovia?
„Každá spoločnosť má svoju stratigrafiu, čiže je tam spodná, stredná aj vrchná vrstva. To, že my chytáme pastierov a roľníkov, ešte neznamená, že nemali aj svoju verchušku, ktorá za istých okolností a pri etnickom prečíslení pôvodných Egypťanov využila príležitosť a chopila sa moci.“
Prečo ste si na výskum vybrali práve oblasť Tell el-Retábí?
„Vybrali sme si ju po dvoch rokoch hľadania. Práve táto lokalita je veľmi zaujímavá svojou polohou – je na strategickej spojnici medzi Egyptom a arabským pol?ostrovom. Určite tadeto viedli rôzne obchodné cesty, sú tu nálezy keramiky dokonca z Cypru aj z Grécka. No okrem historického a archeologického potenciálu je výhodná i ľahkým prístupom a možnosťou zamestnať miestnych robotníkov.“
Je zložité získať koncesiu v Egypte?
„Je to dosť náročná úloha. Pretože koncesiu môže získať iba vyštudovaný egyptológ s doktorátom a musí mať skúsenosť najmenej s tromi predchádzajúcimi výskumami. Musí byť členom archeologických tímov, mať prax a byť z etablovanej inštitúcie, ktorá dáva garanciu, že výskum bude mať vedecké parametre, bude spracovaný a publikovaný."
Ako ste sa k egyptológii dostali vy?
„Ja som pôvodným vzdelaním prehistorický archeológ. Zhodou okolností – keďže v bývalom Československu sa archeológia študovala v takom trojročnom cykle, jeden rok sa otvárala v Bratislave, jeden rok v Prahe a jeden v Brne – som ja študoval v Prahe. A práve v dobe, keď som končil, sa po sedemnástich či devätnástich rokoch otvárala egyptológia. Väčšina ľudí na Slovensku, ktorí majú radi svetovú históriu, pozná Zamarovského dielo. A práve knihy Vojtecha Zamarovského venované egyptským dejinám boli pre mňa lákadlom, ktoré ma pritiahlo k starému Egyptu."
Ako ste sa dostali k skutočnej egyptológii v teréne?
„Prvý vážne terénny výskum sa vlastne odohral až v roku 2007."
Ale povedali ste, že koncesiu dostane až niekto s tromi výskumami.
„Áno, ale naša koncesia je spoločná poľsko-slovenská a riaditeľom je kolega Slawomir Rzepka, ja som jeho spoluriaditeľ. Ale vo vzťahu k egyptským úradom je držiteľom koncesie on."
Čo by ste chceli objaviť?
„Staršie výskumy zachytili viacero kvádrov s reliéfnou výzdobou. A náš egyptský kolega tam v roku 2001 dokonca objavil studňu. Preto by bolo zaujímavé zistiť, kde stál chrám.“
Prečo práve chrám?
„Pretože nemožno predpokladať, že by takáto významná lokalita bola bez chrámu. Dokonca i jej možné staroveké meno Pitom viacerí egyptológovia spájajú so staroegyptským Per-Atum, čiže chrám boha Atuma. Ak sa nám Atumov chrám podarí nájsť, tak máme o to väčšiu indikáciu, že kopeme biblický Pitom.“
