MONROVIA, BRATISLAVA. Ešte v roku 2012 vydala libérijská prezidentka Ellen Johnson Sirleafová povolenia na vyťaženie 58 percent zostávajúcich dažďových pralesov v krajine. Teraz sa jej vláda zaviazala, že do roku 2020 prestane ťažiť drevo v lesoch úplne.
Nebude to zadarmo. Nórska vláda výmenou za to sľúbila 150 miliónov dolárov (116 miliónov eur).
Sumy za zastavenie ťažby dávali Nóri v minulosti napríklad v Brazílii a v Indonézii, no teraz je to prvýkrát, čo sa podobný projekt odohráva na celoštátnej úrovni.
Vzácne zvieratá
"Dúfame, že sa Libérii podarí naraz znížiť skleníkové emisie aj chudobu," povedal pre BBC na klimatickom summite v New Yorku politický poradca nórskej vlády Jens Frolich Holte.
Libéria nemá v porovnaní s inými africkými krajinami veľké lesné plochy, no na jej území sa nachádzajú jedny z posledných zachovaných dažďových pralesov v západnej Afrike. Žijú tu vzácne západné šimpanzy, lesné slony a leopardy.
S vyklčovaním sa vo veľkom začalo v roku 2003, keď sa v krajine skončila občianska vojna. Podľa niektorých výskumníkov môže aj prebiehajúca epidémia eboly súvisieť s úbytkom lesov. Ľudia sa totiž dostávajú bližšie k odľahlým miestam, kde ebola vypukla.
Peniaze za drevo pritom Libéria v súčasnosti veľmi potrebuje, keď sa vyrovnáva s ebolou, čo ju stojí mnoho peňazí. Preto je finančná pomoc pre ňu dôležitá.
Pomôžu aj ľuďom
Nóri podľa dohody pomôžu Libérii vybudovať možnosti na stráženie nelegálnej ťažby. Libéria nebude vydávať ďalšie povolenia na ťažbu, kým nezávislá komisia nepreverí tie súčasné. Do roku 2020 bude mať 30 percent libérijských lesov štatút chránených.
Dohodu privítali aj enviromentálni aktivisti. "Toto partnerstvo nie je sľubné len pre lesy a klímu, ale aj pre komunity ľudí žijúcich v lesoch, ktorí boli počas generácií vytláčaní na okraj," hovorí libérijský aktivista SIlas Siakor.
Súčasťou dohody je aj ochrana práv ľudí žijúcich v oblastiach ohrozených vyklčovaním lesov.
