BRATISLAVA. Sú to dve rozšírené, no konkurenčné hypotézy. Snažia sa vysvetliť, prečo je medzi šimpanzmi také rozšírené zabíjanie, násilie a prakticky až vojny.
A v skutočnosti tieto hypotézy nemusia hovoriť len o tom, prečo takto fungujú šimpanzy, ale aj prečo sa podobne môžu správať ľudia.
Tá prvá - hypotéza primátológov - hovorí, že násilné činy a trestné výpravy proti cudzím jedincom sú v skutočnosti pre skupinu výhodné. Druhá - hypotéza antropológov - tvrdí, že šimpanzy sa takto správajú pod tlakom vonkajších okolností a stresu, ktorých príčinou je človek.
Tím Michaela Wilsona sa teraz rozhodol, že obe hypotézy porovná a zistí, aká je pravda. Vedci dali dokopy dáta z osemnástich šimpanzích komunít a štyroch skupín šimpanza bonobo. Údaje podľa Science v princípe zahŕňali 426 pozorovacích rokov v prípade šimpanzov a 96 rokov v prípade bonobo.
Na základe týchto dát potom vedci vytvorili počítačový model, ktorý zistil, aké vysvetlenie je lepšie.
Model jednoznačne ukázal, že vojna a násilie sú pre skupiny obzvlášť samcov výhodné a šimpanzy sa takto nesprávajú kvôli ľuďom. Násilná evolučná stratégia bola podľa štúdie v magazíne Nature sedemkrát pravdepodobnejšia, než vysvetlenie s ľudským vplyvom.
Zároveň sa ukázalo, že samce môžu až za 92 percent násilných činov, čo by mohlo znamenať, že vojny sú dobrým spôsobom na šírenie ich génov.
