Text je ukážkou z prílohy Prečo? 10 otázok a odpovedí.
V tlačenom SME ju nájdete v stredu 17. 9.
Každý človek zdedí časť svojho výzoru od biologických rodičov. Farba očí, tvar nosa či veľkosť rúk prechádzajú z generácie na generáciu, aj keď niekedy môže znak preskočiť jednu či dve generácie. Presná kombinácia zdedených znakov (génov) pritom podlieha do veľkej miery náhode.
Príroda má rada pestrosť a pre každého nového človeka gény nanovo premieša zo znakov jeho rodičov (s výnimkou niektorých dvojičiek).
Veľmi zriedkavo však pri miešaní spraví chybu a vlastnosť od rodiča sa jej nepodarí prepísať na dieťa úplne presne. Tak napríklad približne pred desiatimi tisícmi rokov vznikli modré oči.
Týmto chybám pri prepisovaní hovoríme mutácie. Náhoda pri miešaní znakov rodičov a drobné nepresnosti pri prepisovaní sú základom pre rozmanitosť, ktorú vidíme medzi ľuďmi. Drobné rozdiely sa v priebehu desiatok a stoviek generácií postupne zbierajú a kopia.
Najmä v dobách, keď ľudia málo cestovali po svete a mali deti prevažne s partnermi zo svojho okolia, sa niektoré znaky vďaka dedičnosti rozšírili tak veľmi, že úplne odlíšili skupinu jedných ľudí od ostatných.
Dôležité je však aj prostredie. Pred približne 1,2 miliónmi rokov sa napríklad náhodou objavila mutácia, ktorá zafarbila pokožku dieťaťa o niečo tmavšie ako kožu jeho rodičov. Ukázalo sa, že tmavá koža dieťa náhodou lepšie chráni pred škodlivými lúčmi silného rovníkového slnka.
Dieťa bolo preto o trochu zdravšie ako jeho rovesníci a svoju zmenenú tmavšiu pleť prenieslo na ďalšie generácie.
Celý text si môžete prečítať už v stredu 17. 9. v tlačenom SME. Spolu s deviatimi ďalšími témami.
