BRATISLAVA. Akých hriechov sa ľudia dopúšťajú v bežnom živote? Aké morálne a nemorálne činy sa odohrávajú v ich životoch?
Takéto otázky si zrejme položil medzinárodný tím výskumníkov ešte predtým, ako sa vedci rozhodli vykročiť z laboratórií.
Morálne a nemorálne
Výskum z kontrolovaných podmienok síce čosi naznačil - dokonca i to, že medzi veriacimi a neveriacimi až také veľké rozdiely nie sú, no skutočné podmienky sú skutočné podmienky.
Výskumníci preto vytvorili aplikáciu pre smartfóny (a riskovali, že ľudia budú sami o sebe hovoriť krajšie) a pomocou nej skúmali viac ako 1200 ľudí. Tí päťkrát denne odpovedali na dotazy o morálke: aké činy vykonali, stali sa ich cieľom či akých sa stali svedkami.
Následne vedci analyzovali približne 13-tisíc správ a výsledky zverejnili v prestížnom magazíne Science.
Štúdia ukázala, že tendencia správať sa morálne i nemorálne je v prípade veriacich i neveriacich prakticky rovnaká. Rozdiel bol akurát v tom, na čo obe skupiny kládli dôraz: tí, ktorí sami seba označili za veriacich, častejšie hlásili činy týkajúce sa modlitieb a náboženstva, duševného zdravia a prípadne aj úcty k autoritám. Naopak, liberáli hovorili častejšie o spravodlivosti, slobode a čestnosti.
Výskum však zároveň ukázal, že ak sa niekto stal príjemcom morálneho aktu, cítil sa lepšie, ako keby sa sám zachoval morálne. No ak sa takýmto cieľom stal, zároveň bol sám náchylnejší správať sa morálne - tento fenomén pritom dobre opisujú teória hier a takzvaná dilema väzňa.
Kedy sa to hodí
Starší výskum rovnako v Science však hovorí o situáciách, v ktorých veriaci zrejme naozaj konajú morálnejšie.
Týka sa to interakcií s inými členmi ich vlastnej náboženskej komunity. To podľa magazínu dáva z evolučného hľadiska zmysel, náboženstvo takto stabilizovalo spoločnosť a súdržnosť v nej, no zároveň neznamenalo, že veriaci budú dobrákmi voči komukoľvek.
