BRATISLAVA. Stať by sa tak malo 11. novembra. Pristávací modul Philae európskej vesmírnej misie ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko sa odpojí od svojej materskej sondy a po približne siedmich hodinách letu dosadne na zbrázdený povrch kozmického telesa. Pokúsi sa prichytiť, vystrelí harpúnu a začne ako prvý ľudský prístroj v dejinách skúmať kométu priamo z jej štvorkilometrového povrchu.
Európska vesmírna agentúra (ESA) teraz oznámila, kde sa Philae pokúsi pristáť. Odborníci vybrali oblasť prezývanú Site J, ktorá sa nachádza na „hlave" kométy. Tá pravdepodobne vznikla po zrážke a spojení dvojice telies a oblasť v jej prednej časti je podľa predbežných analýz pre pristávací modul najbezpečnejšia.
„Ako sme videli vďaka aktuálnym záberom zblízka, kométa je krásnym, no dramatickým svetom," vysvetľuje v tlačovom vyhlásení ESA Stephan Ulamec, ktorý šéfuje pristávaniu Philae. „Z pohľadu vedy je vzrušujúcim, no jeho tvar nám sťažuje fungovanie."
V súčasnosti letí Rosetta asi tridsať kilometrov od kométy. Dosiaľ snímkovala teleso, aby vedci vybrali najlepšie miesto pristátia. Napokon vyberali z piatich kandidátov, z ktorých ostal hlavný i záložný cieľ. Samotné pristávanie pritom bude automatickým, priamo neriadeným procesom.
Inžinieri nahrajú príkazy do pamäte Philae vopred a potom zostane modul odkázaný sám na seba. Ak pristane, najskôr zhotoví panoramatickú snímkou svojho okolia, aby sa odborníci ubezpečili, kde a ako dosadol. Až následne začne skúmať svoje okolie: bude analyzovať magnetické a plazmatické prostredie, teplotu na i pod povrchom telesa, a napokon začne vŕtať priamo do kométy.
„Dosiaľ sa však nik nepokúsil na kométe pristáť," dodáva aj Fred Jansen, manažér misie. „Takže je to výzva. Ale aj napriek tvaru kométy riziká za to stoja."
