BRATISLAVA. Má zhruba dvadsať až tridsať kilometrov a kvapalný oceán Jupiterovho mesiaca Európa väzní ako akási škrupina.
Pod touto ľadovou vrstvou sa však nachádza ešte väčšie množstvo vody, ako má celá naša planéta, navyše, teraz si vedci všimli ďalšiu podobnosť so Zemou.
Na Európe môže fungovať tektonika podobná tej, ako keď sa jednotlivé litosferické platne podsúvajú jedna pod druhú na Zemi. Len na vzdialenom mesiaci sa takto pohybuje ľad.
Zmizol ľad
Simon Kattenhorn a Loiuse Prockter dostali nápad. Zobrali staré zábery mesiaca, ktoré medzi rokmi 1995 až 2003 zhotovila americká vesmírna sonda Galileo, a následne sa ich pokúsili rozložiť a zložiť podobne ako puzzle.
Chceli prikladať jednotlivé kúsky k sebe a zistiť, či navzájom pasujú.
Po vyskladaní celej skladačky však podľa štúdie v Nature Geoscience zistili, že im chýba jeden celý rozsiahly región. Tento ľad mohol aj vďaka rozličným teplotám vody a ľadu i vďaka následnému vzájomnému pomalému pohybu zmiznúť iba pod ostatným ľadom.
„Keď sme všetky kúsky poskladali, v rekonštrukcii nám ostala veľká diera,“ vysvetľuje podľa magazínu Nature Kattenhorn. „Tento chýbajúci kúsok sa musel nejako potopiť do vnútra mesiaca.“
Ak by na Európe takéto procesy naozaj fungovali, bola by to dobrá správa pre prípadnú existenciu života.
Medzi oceánom a zamrznutým povrchom by sa mohli vymieňať látky dôležité pre život, napríklad organické molekuly z dopadajúcich komét. To zvyšuje pravdepodobnosť, že v oceánoch Európy čosi naozaj žije.
Hľadať ďalej
Astronómovia už pred nejakým časom zistili, že na Európe sa neustále vytvára nový ľad. Nový výskum naznačuje, ako môže skončiť ten starý. Odborníci sa teraz pokúsia po podobnom podsúvaní ľadu pátrať aj v iných regiónoch mesiaca.
Odpoveď na otázku, či na mesiaci čosi naozaj žije, však dá až budúca vesmírna misia. O tej už NASA uvažuje a hľadá vhodné prístroje.
