LONDÝN, BRATISLAVA. Pre väčšinu ľudí je roj mušiek nepríjemný. Niekomu zas môže slúžiť ako kľúč k správaniu zvierat.
Nicholas Ouellette spolu s Jamesom Puckettom z Yaleovej univerzity pozorovali práve takéto správanie. Zistili, že hmyz sa zorganizuje do roja už pri počte desiatich jedincov.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of the Royal Society Interface pozorovali pakomáre Chironomus riparius, ktoré po dosiahnutí dospelosti žijú len niekoľko dní a lietajú len za svitania či súmraku.
„Veľa ľudí si povie, že roj je davom hmyzu,“ povedal podľa Nature Ouellette. „Rád by som povedal, že roj je niečo kolektívne a sebaorganizujúce.“
Vedci to odhalili, keď nakrúcali hmyz na vysokorýchlostné kamery a počítačovým programom rekonštruovali dráhy letu jednotlivcov. Videli, kedy sa objavilo kolektívne správanie. Hoci roj nie je podobný organizovanému pohybu rýb či vtáčích kŕdľov, jeho členovia zotrvali len v časti malého priestoru, ktorý mali k dispozícii.
„Boli tam jasné hranice, ktoré oddeľujú, kde je roj a kde je zvyšok sveta,“ vysvetlil Ouellette.
Z analýz pohybu a umiestnenia mušiek v 344 rojoch dospeli vedci k záveru, že hneď ako skupina dosiahla desať členov, jednotlivci sa začali správať spoločne.
