BRATISLAVA. Na prvý pohľad pripomína nepodarený podklad pre hru piškvoriek, no rytina v gibraltárskej jaskyni môže byť jedným z najvýznamnejších umeleckých diel v histórii. Pravdepodobne sa zaradí medzi najstaršie umelecké artefakty Európy a zároveň môže prepísať náš pohľad na neandertálcov.
Vedci z Gibraltárskeho múzea, ktorí rytinu objavili, totiž veria, že ju vytvorili práve neandertálci. Ak by to bola pravda, znamenalo by to zlom vo vnímaní histórie človeka. Vzdialení bratranci anatomicky moderného človeka mali medzi archeológmi a antropológmi desaťročia povesť takmer nekultúrnych primitívov.
Prepísaný obraz
Hromadiace sa dôkazy o tom, že neandertálci pochovávali svojich mŕtvych a tisíce rokov sa miešali s anatomicky modernými ľuďmi, však začali tradičný obraz pretvárať.
Ak nenadertálci mali schopnosť tvoriť umenie, čo sa doteraz pripisovalo len moderným ľuďom, bol by to „zásadný prínos k redefinícii nášho vnímania neandertálskej kultúry,“ povedal pre Wall Street Journal historik William Rendu z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum, ktorý sa na výskume priamo nepodieľal.
Tvorba umeleckých výjavov sa tradične spája so symbolickým myslením. Znamená to, že neanderálci dokázali aspoň čiastočne pripísať pozorovaným udalostiam hlbší význam. Je tiež základom pre jazyk a náboženstvo.
