BRATISLAVA. Je to otázka, ktorá rozdeľuje európskych a amerických astronómov už takmer dve desaťročia. Znie: ako presne ďaleko sú od nás Plejády, hviezdokopa plná mladučkých hviezd?
Otázka je to totiž kľúčová. Ak má pravdu európske vesmírne meranie z družice Hipparcos a Plejády sú od nás približne 380 až 390 svetelných rokov, nerozumieme poriadne vzniku hviezd, ich jasnosti a nemáme správne hviezdne modely.
Ak sú však európske dáta zverejnené v roku 1997 nesprávne a Plejády sú od nás naozaj viac ako 440 svetelných rokov ďaleko, naše teórie fungujú.
Tento dávny spor sa teraz rozhodli vyriešiť rádioastronómovia a vytvorili rozsiahlu sieť rádioteleskopov. Výsledky osemnásťmesačného skúmania podľa štúdie v magazíne Science ukazujú zhodu s viacerými staršími meraniami - Plejády sú od nás 444 svetelných rokov ďaleko a misia Hipparcos sa zmýlila.
„Už im nezostalo nič, o čo by sa mohli oprieť,“ hovorí podľa Science prvý autor výskumu Carl Melis z Kalifornskej univerzity. „Toto by mal byť koniec debaty.“
Problémom však je, že aj nový rádioastronomický výskum pochádza zo Spojených štátov a niektorí európski vedci si stoja za svojimi pôvodnými výsledkami. Navyše, dáta z družice Hipparcos poslúžili na vytvorenie ohromnej trojdimenzionálnej mapy kozmu a dodnes podľa Nature nemáme lepšie údaje takéhoto druhu.
Spor by však mohla uzavrieť znovu európska vesmírna misia Gaia, ktorá spresní vzdialenosti približne miliardy hviezd v našom okolí. Do kozmu odštartovala v decembri.
