BRATISLAVA. Po desaťročiach skúmania sa podarilo vysvetliť záhadu plávajúcich kameňov v kalifornskom Údolí smrti.
Turisti aj vedci si lámali hlavu nad tým, ako sa stovky ťažkých kameňov môžu zdanlivo samovoľne posúvať po úplne rovnom povrchu púšte a zanechávať za sebou charakteristickú stopu.
Ukázalo sa, že kamene posúva mimoriadne vzácna kombinácia ľadu a vetra. Na púšti sa v zimných mesiacoch môže vytvoriť ľad, ktorý sa pri topení uvoľňuje v jemných plátoch. Aj slabý vánok stačí na to, aby sa ľad oprel do kameňov a jemne ich potlačil.
"Tá irónia ma udivuje," citovali LA Times klimatológa Jamesa Norrisa, ktorý mechanizmus pohybu kameňov zaznamenal a opísal vo vedeckom časopise PLOS ONE. "Na mieste, kde ročne padne v priemere päť centimetrov zrážok, sa kamene pohybujú pomocou mechanizmu, ktorý poznáme z polárneho podnebia," vysvetľuje paleobiológ.
James Norris so svojim bratrancom Richardom Norrisom pohyb kameňov skúmal dlhodobo pomocou GPS modulov a časozberných kamier, ktoré mali sledovať pohyb vybraných skál.
Keď v decembri minulého roka išli skontrolovať zariadenia a vymeniť batérie, šťastnou náhodou prišli na miesto v čase, keď sa topil ľad a zároveň fúkal slabý vietor. Pohyb kameňov dokázali zaznamenať priamo.
Spoluautor štúdie Ralph Lorenz pre časopis Nature povedal, že podobné podmienky nastávajú len niekoľko málo minút z milióna. To by vysvetľovalo, prečo fenomén doteraz nikto nezdokumentoval náhodou.
Desiatky kilogramov vážiace skaly sa aj pri ideálnych podmienkach pohybujú tak pomaly, že ľudské oko pohyb nedokáže zaregistrovať. Aj napriek tomu sú však schopné prekonať prekvapivo veľkú vzdialenosť. Jedna zo skál sa v priebehu uplynulej zimy dokázala posunúť o 224 metrov.
doi: 10.1371/journal.pone.0105948
Pôvodná verzia článku obsahovala nesprávny link na štúdiu. Odkaz sme po upozornení od čitateľa opravili.
