LONDÝN, BRATISLAVA. Pozrite sa na svoje ruky a začnite počítať. Jeden, dva, tri, štyri. Jednoduché? A aké to bolo, keď ste mali päť rokov? Spočítať všetky prsty na rukách vyžadovalo veľa času. A vedci už aspoň čiastočne vedia, prečo to tak je.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Neuroscience môžu zmeny v hipokampe – oblasti mozgu spojenej s tvorbou pamäti – vysvetliť, prečo sa niektoré deti naučia matematické operácie rýchlejšie ako ostatné.
Rovnako objasňujú, ako deti prechádzajú pri riešení príkladov od počítania na prstoch k vyťahovaniu faktov z pamäti.
Opustili prsty
Vinod Menon, kognitívny neurológ zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii spolu so svojimi kolegami ukázal príklady s jednociferným sčítaním trom skupinám ľudí. V prvej boli deti vo veku sedem až deväť rokov, v druhej dospievajúci tínedžeri vo veku 14 až 17 rokov. V tretej testovali dospelých od 19 do 22 rokov.
Výskumníci si všimli vývojové zmeny, ktoré sa začali prejavovať, keď testovali rovnaké deti dvakrát s ročným odstupom. Ako deti rástli, začali sa vzďaľovať od metódy počítania na prstoch smerom k stratégii založenej na pamäti. Pohyby pier a rúk sa počas úloh pomaly vytratili.
Mozog sa zmenil
Tím tiež skenoval mozgy detí pomocou magnetickej rezonancie. Tak si všimli zvýšenú aktivitu v hipokampe medzi prvým a druhým obdobím. Rezonancia tiež ukázala, že do výpočtov sa postupne zapojili rôzne nervové obvody. Čím boli tieto spojenia silnejšie, tým lepšia bola schopnosť každého dieťaťa vytiahnuť matematické fakty z pamäti. Mozog sa teda postupne reorganizoval a prispôsoboval sa zmenám pri tom, ako sa deti učili matematiku.
„Chceli sme pochopiť, ako deti získavajú nové poznatky a zistiť, prečo sa niektoré deti učia vytiahnuť fakty z pamäti lepšie ako ostatní,“ povedal podľa Stanford Medicine Menon. „Táto práca poskytuje pohľad na dynamické zmeny, ktoré nastanú v priebehu kognitívneho vývoja u každého dieťaťa.“
Štúdia takisto potvrdila rozdiely medzi tým, ako detský a dospelý mozog rieši matematické problémy. Deti totiž pri riešení rovnakého typu matematického problému používali odlišné oblasti mozgu ako dospelí.
Deti myslia inak
Konkrétne, deti používali hipokamp, kým dospelí ho využívali minimálne a namiesto toho vyťahovali fakty z neokortexu – časti mozgu, ktorá sa podieľa na uchovávaní dlhodobej pamäti. Zaujímavým bolo aj zistenie, že hoci dospelí hipokamp nepoužívali tak ako deti, zachoval si kópiu matematických informácií, ktoré dospelí zvyčajne čerpali z neokortexu.
Ďalším krokom je podľa neurológov porovnať hipokamp u obyčajných detí a tých, ktoré majú problémy s matematickým učivom.
Menon si myslí, že vývoj v hipokampe a jeho spojenia sú základom nielen matematických zručností detí, ale aj na ďalšie druhy učenia. „Myslíme si, že je to všeobecný princíp, ale, samozrejme, chce to ešte veľa práce,“ uviedol podľa časopisu Nature.
