SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Baničov padák mal tvar dáždnika, v praxi sa nepresadil

Pred sto rokmi si nechal Štefan Banič patentovať svoj vynález. S dnešnými padákmi nemal veľa spoločné.

Padák má sto rokov.Padák má sto rokov. (Zdroj: FOTOLIA)

Štefan Banič sa rozhodol vyrobiť padák po tom, čo v Amerike videl nehodu lietadla.

„Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúskouhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie,“ písalo sa v patentovej listine, ktorú v roku 1914 dostal od Amerického patentového úradu za svoj vynález 44-ročný Štefan Banič.

Hoci je o jeho pokusoch dnes málo podrobných dokumentov, on sám vo svojich denníkoch spomína, že pred americkými odborníkmi ho vyskúšal dvakrát – najskôr, keď s ním zoskočil z pätnásťposchodového mrakodrapu a neskôr, keď vyskočil zo šesťstometrovej výšky z lietadla.

Bolo to len krátko po tom, čo sa so svojimi padákovými konštrukciami pokúšali o smelé pokusy aj ďalší - ruský vynálezca Koteľnikov, ktorý vyvíjal textilný padák zložený do plecniaka, a dobrodružné zoskoky so svojimi konštrukciami absolvovali Američania Grant Morton a Albert Berry.

Ten prvý zostrojil padák, ktorý treba vyhodiť pred seba, aby sa otvoril, druhý zasa padák, ktorého model je upevnený zospodu o lietadlo a z obalu sa vyťahuje váhou letca pri zoskoku. Trendom bol už v tom čase model textilného padáka a model „visiaceho letca“.

Slovenský vynálezca sa však pri svojej konštrukcii vybral úplne inou cestou. A to aj napriek tomu, že o konštrukcii padákov nemal žiadne teoretické vedomosti.

slovaci_usa_08_r2338_res.jpg

Záujem o techniku

Technika však bola jeho koníčkom a pravdepodobne sa aj rýchlo učil nové veci.

Keďže Štefan Banič pochádzal zo skromných pomerov, z chudobnej roľníckej rodiny, nemal príležitosť rozvíjať svoj talent ďalším štúdiom a už v mladom veku začal pracovať ako murár.

Hľadať prácu aj šťastie sa v roku 1907 rozhodol v Amerike, kde v tom čase oživil svoj sen z detských čias, o ktorom píšu v Baničovej životopisnej knihe Tichý Ikarus aj autori Vladimír Pelikán a Jaroslav Schmidt.

Hneď po príchode jeho dávna túžba ožila a už od začiatku ho uchvátili prvé pokusy bratov Wrightovcov na lietajúcich strojoch, ktorými vtedy žila celá Amerika.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Deväť rád, ako spraviť Slovensko lepšou krajinou.


11. aug
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


3 h
Peter Schutz.

Vymývač mozgov môže tárať čokoľvek, štúdiá ho naďalej volajú.


3 h
Ruskí vojaci v Chersonskej oblasti.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 13 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


3 h
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


4 h

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 13. aug
SkryťZatvoriť reklamu