ROZHOVOR

Estónci: Nech za nás úrady obieha počítač

„Dnes vám poviem, akých chýb sme sa v uplynulých rokoch v Estónsku dopustili - o zázrakoch, ktoré sme vykonali, vám porozprávam až zajtra," s úsmevom oznámil IVAR TALLO minulý týždeň poslucháčom

na bratislavskej konferencii ITAPA. Bývalý estónsky poslanec zaoberajúci sa informatizáciou spoločnosti, neskôr učiteľ na viacerých univerzitách, reportér pre dohodu o kyberkriminalite v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy i poradca estónskeho prezidenta, mal na sebavedomie dosť dôvodov. Všetky estónske školy boli na internete skôr, než projekt na pripájanie slovenských vôbec vznikol, v internetovej penetrácii Estónsko už predstihlo väčšinu štátov Európskej únie a cez internet budú v krajine prebiehať aj najbližšie parlamentné voľby. Bývalá sovietska republika je v oblasti internetu lídrom východnej Európy.

Estónsko nemalo pred desaťročím veľmi dobrú štartovaciu pozíciu - ako to, že dnes sa v informatizácii môže porovnávať s vyspelými európskymi štátmi a Fíni sa k vám chodia inšpirovať, ako funguje trebárs systém platenia za parkovné cez mobilné telefóny?
Začiatkom 90. rokov sme všetci chápali, že musíme niečo urobiť - rýchlo dobehnúť zameškané, akoby preskočiť v čase o krok dopredu. Od roku 1993 či 1994 sa vytvoril všeobecný koncenzus, že tým „niečím", čo nám prinesie úžitok, by mohli byť informačné technológie. A naše očakávania sa skutočne naplnili.

Čo priniesli nové technológie estónskej spoločnosti?
Vezmite si napríklad legislatívny proces. Každý občan má dnes možnosť prostredníctvom internetu sledovať, aké zákony sa pripravujú a navrhovať ich zmeny. Prostredníctvom špeciálneho systému má však zároveň možnosť podať elektronicky akýkoľvek návrh na vylepšenie činnosti štátnej správy, zmenu jej pravidiel. Každý návrh je zverejnený a ak získa podporu ďalších občanov, je automaticky posunutý na rokovanie štátnych orgánov, ktoré sa ním musia zaoberať.

Nie každý však túži hneď meniť zákony.
Pochopiteľne, ľudia hľadajú najmä jednoduché služby, ktoré im prinášajú zreteľný úžitok Najpopulárnejšie sú stále jednoduché online formuláre umožňujúce vyhnúť sa čakaniu v radoch na úradoch. Nové služby však pribúdajú prakticky každý deň a Estónci majú dnes cez internet prístup napríklad aj do databázy obyvateľstva, kde si môžu skontrolovať, aké údaje o nich štátna správa má a či sú správne. Rovnakým spôsobom sa dostanú do obchodného registra či zoznamu registrovaných automobilov. Už tri roky môžeme cez internet platiť aj dane - spočiatku táto služba nemala veľký ohlas, ale tento rok sa záujem ľudí prudko zvýšil a cez internet bola podaná už polovica všetkých daňových priznaní.

Umožnili elektronické vládne služby zníženie počtu úradníkov za prepážkami?
Vždy budú ľudia, ktorí preferujú osobný kontakt, a štát preto nemôže rezignovať na tradičné spôsoby komunikácie. Napríklad v bankovníctve je však trend prechodu k elektronickým službám naozaj výrazný. Prakticky všetci Estónci používajú internetové bankovníctvo - cez internet je zadaných 90 % všetkých transakcií v krajine. Estónske banky preto už zatvorili väčšinu svojich pobočiek. Dosiahli tak obrovské úspory a ušetrené peniaze investovali späť do vzdelávania ľudí na prácu s internetom.

V Estónsku sa začali tento rok vydávať nové občianske preukazy vo veľkosti kreditnej karty, ktoré obsahujú aj zabudovaný čip s elektronickým podpisom. Nový preukaz si musia všetci zaobstarať do konca budúceho roka - prečo ste zaviedli takúto novinku hneď ako povinnú?
Pretože ak by to nebolo povinné, ľudia by boli príliš leniví na to, aby si čipové karty vybavili. Vo Fínsku sú čipové karty dobrovoľné a za prvé dva roky si preukaz vymenilo 10-tisíc ľudí. My sme začali tento rok vo februári a kartu s čipom už má 40-tisíc ľudí. Estónska republika doteraz nemala občianske preukazy, ale len pasy - tie boli zväčša vydané pred desiatimi rokmi a tak sme využili, že ich platnosť sa práve končí, a zaviedli sme modernú formu identifikácie.

Na čom môžem takýto občiansky preukaz použiť?
Slúži ako váš elektronický podpis na jednoznačnú identifikáciu pri elektronickej komunikácii so štátom. Stačí ho vložiť do špeciálnej malej čítačky, ktorú si zapojíte k domácemu počítači. Na počítači okrem toho musíte mať nainštalovaný špeciálny softvér.

Čítačku dostanem spolu s kartou?
Nie, ale môžete si ju kúpiť za pár korún.

Ľudia sú ochotný kúpiť si domov čítačku, len aby mohli komunikovať so štátom?
Nevieme ešte presne, aký spôsob použitia elektronických preukazov budú ľudia uprednostňovať, pretože karty sme začali vydávať len vo februári. Čítačkou kariet však budú vybavené aj všetky počítače na verejných miestach - v knižniciach či internetových kaviarňach, budú ju mať aj všetci úradníci, pretože musia posielať digitálne dokumenty, takže občania si budú môcť vybrať.

Takže so štátnou správou môžem komunikovať len z počítača vybaveného čítačkou?
Nie, sú aj iné možnosti, ako môžete preukázať svoju totožnosť. Stačí napríklad, ak máte konto v ktorejkoľvek estónskej banke, a na prístup k vládnym službám môžete využiť aj prístupové heslo, ktoré vám dala ona.

Prečo je podľa vás internet z východoeurópskych krajín práve v Estónsku taký populárny?
Jednoducho je to praktické a pohodlné vybavovať veci cez internet - prečo by som mal chodiť na úrad alebo do banky a čakať v rade, keď chcem zaplatiť účet za elektrinu? Cez internet je to predsa o toľko pohodlnejšie!

Iste, ale teoreticky je to pohodlnejšie aj na Slovensku...
Bude to asi aj v našej severskej náture. Keď je vonku zima a tma, je niekedy lepšie rozprávať sa s počítačom ako s inými ľuďmi (smiech).

Aká je vaša predstava o ďalšom rozvoji elektronických vládnych služieb?
Ak chcem dnes požiadať o dôchodok alebo prídavky na deti, čo na tom, že žiadosť môžem poslať elektronicky, keď musím predtým obísť tri úrady a pozháňať všetky potvrdenia o tom, ako dlho som pracoval alebo koľko mám detí? Je to otrava. Pritom štát tieto informácie má, tak prečo by som ich mal ja zbierať? Chceli by sme preto vytvoriť systém, ktorý by si dokázal pri podaní ľubovoľnej žiadosti sám vyžiadať potrebné informácie od ostatných úradov, aby sa tým nemusel zaťažovať občan.

Estónsko má už od roku 2000 zákon o elektronickom podpise, ale prvá reálna transakcia bola uskutočnená až toto leto - prečo?
Jednoznačne sme precenili rýchlosť, akou bude možné elektronický podpis zaviesť. Nestačí schváliť zákon, je nutné zmeniť obrovské množstvo procedúr a tiež celý systém, ako štátna správa pracuje s dokumentmi. Certifikačné autority potrebujú svoj čas, aby začali pracovať a aby sa rozvinula infraštruktúra verejných kľúčov.

Na Slovensku by mali prvé certifikačné autority fungovať od budúceho roka - môžeme sa nejako poučiť z vašich skúseností?
Hlavná rada je - nebuďte sklamaní, keď to hneď nezačne fungovať. Systém je potrebný, len treba mať trpezlivosť. Keď sa to podarilo nám, podarí sa to aj vám.

Čo robíte v Estónsku pre to, aby mohli nové technológie využívať skutočne všetci - napríklad aj robotníci či penzisti?
Z iniciatívy súkromných firiem, najmä bánk a telekomunikačných spoločností, vznikol projekt Look@ World. Estónske firmy doň vložili spolu 20 miliónov dolárov, čo sú na naše pomery obrovské peniaze. Z tohto rozpočtu boli najskôr budované prístupové miesta, kde mohla verejnosť internet využívať. Dnes už však nie je problémom samotný prístup k technológiám, ale skôr motivácia ľudí, aby ich využívali. Organizujeme preto krátke dvojdňové kurzy práce s počítačom a internetom, kde ľuďom vysvetľujeme, ako s internetom pracovať a čím môže byť pre nich užitočný. Kurzy sa organizujú všade tam, kde sa nájde skupina ľudí ochotných učiť sa, a malo by nimi prejsť asi 100-tisíc ľudí.

Ako sa do týchto aktivít zapája vláda?
Jej dôležitou úlohou je popularizácia informačnej spoločnosti. Máme špeciálne autobusy, ktoré navštevujú malé mestá a dediny a ukazujú ľuďom, čo im môže internet priniesť. Vláda tiež napríklad dotuje predaj počítačov učiteľom.

Vláda prispieva ľuďom na domáce počítače?
Áno. Takisto ministerstvo poľnohospodárstva prišlo s projektom, ktorého cieľom bolo rozšíriť počítačovú gramotnosť medzi poľnohospodármi. Počítače sa pre nich nakúpili vo veľkom, takže ich cena výrazne klesla. Štát tiež zaplatil úroky za tých, ktorí si počítač chceli kúpiť na splátky. Projekt bol mimoriadne úspešný. Počítačové spoločnosti neskôr pochopili, že ide o dobrú vec, a v súčasnosti samé ponúkajú takéto zľavy na nákup hardvéru.

Na Slovensku vláda nemá na takéto akcie peniaze - kde na to berie estónska vláda?
Moment, veď vaša ekonomika je výkonnejšia, ako estónska.

Práve preto sa pýtam.
Náš štát skutočne nemá veľa peňazí, aj preto sa snaží čo najviac spolupracovať so súkromným sektorom. Ide však najmä o politickú vôľu. Ak politickí lídri skutočne chcú do niečoho investovať, peniaze sa vždy nájdu.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kažimír prezidentovi Kiskovi odporučil, aby sa vzdal daňového tajomstva

Kiskovi sa do vysvetľovania financovania kampane nechce, mimovládky by čakali viac.

DOMOV

Ľudí “na konci sveta“ župan v Prešove nezaujíma

Ľudí v Prešovskom samosprávnom kraji trápia cesty a nezamestnanosť.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

SVET

Merkelová nebude mať na Úniu čas, doma ju čaká veľa problémov

Francúzsko-nemecký motor Európy sa môže po voľbách zaseknúť.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 410
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 132
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 687
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 071
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 234
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 219
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 077
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 984
  9. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 837
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 795