BRATISLAVA. Ešte pred štvrťstoročím astronómovia s určitosťou nevedeli, či sú vo vesmíre iné planéty.
Teória už vtedy hovorila, že svety pri vzdialených hviezdach sú vo vesmíre bežné. Vznikajú desiatky miliónov rokov zo zvyškového materiálu, ktorý pri svojom vzniku nepohltili ich materské hviezdy.
Napriek tomu sa na začiatku 90. rokov minulého storočia nepodarilo definitívne potvrdiť existenciu ani jednej planéty. Zlom prišiel, keď v roku 1992 Aleksander Wolszczan a Dale Frail oznámili, že našli dve planéty obiehajúce pulzar PSR 1257+12.
Ich pozorovanie sa podarilo rýchlo zopakovať a dve planéty vzdialené takmer tisíc svetelných rokov sa stali prvými potvrdenými exoplanétami.
V nasledujúcich rokoch sa zlepšili metódy pozorovania a astronómovia objavili plynné obry aj kamenné svety obiehajúce hviezdy podobné Slnku.
Za posledné štyri roky začali planéty pribúdať po desiatkach aj vďaka dátam zo satelitného teleskopu Kepler, ktorý NASA v roku 2009 vyslala špeciálne s úlohou hľadať ďaleké planéty. V polovici augusta tohto roku už počet oficiálne uznaných exoplanét prekročil 1800.
Najmä za posledné roky sa v hojnom počte objavujú svety, ktorých existenciu astrofyzici zatiaľ nevedia uspokojivo vysvetliť.
Teleskopy ukazujú planéty staršie ako naše Slnko i čierne plynné obry. Vidíme svety, ktoré padajú do záhuby, aj planéty, ktoré už kataklizma postihla. Sestru Zeme sme však ešte nenašli.
Ilustrácia – NASA/G. Bacon
Planéta takmer taká stará ako vesmír samotný. Podľa odhadov vznikla pred 12 miliardami rokov, teda len miliardu rokov po veľkom tresku, počas ktorého vznikli čas a priestor.
Je vzdialená viac ako 12-tisíc svetelných rokov a obieha dve hviezdy - pulzar a bieleho trpaslíka. Nachádza sa v husto zaplnenej časti vesmíru a za svojho života pravdepodobne musela prečkať niekoľko ničivých výbuchov okolitých supernov.
Ilustrácia – ESA, NASA
Približne 150 svetelných rokov vzdialená hviezda veľmi podobná Slnku pomaly požiera svoje dieťa. Plynný obor, ktorý pre svoj nešťastný osud získal prezývku Osiris, stráca, rovnako ako egyptský boh, časti svojho tela.
Okolo svojej hviezdy krúži tak blízko, že extrémne teploty z jeho atmosféry odparujú vodík aj ďalšie prvky. Konečným osudom planéty väčšej ako Jupiter bude schradnutie na skalnatú planétku.
Ilustrácia – CFA/David A. Aguilar
Veľká planéta obiehajúca okolo hviezdy vzdialenej približne 750 svetelných rokov je zaujímavá najmä tým, čo o nej vedci nevedia. Jej veľkosť naznačuje, že ide o plynného obra, no povrch planéty odráža menej ako jedno percento zachyteného svetla.
Trochu červeného svetla vydáva najmä vďaka svojej teplote okolo tisíc stupňov Celzia. Jej schopnosť pohltiť svetlo nedokáže napodobiť žiadna na Zemi známa chemikália.
Ilustrácia - NASA/JPL-Caltech
Prvé exoplanéty, ktorých objav sa podarilo potvrdiť, patria zároveň medzi najzvláštnejšie. Obiehajú približne tisíc svetelných rokov vzdialený pulzar – drobnú rotujúcu hviezdu vznikajúcu po výbuchu na konci života niektorých jasných hviezd.
Planéty môžu byť pevnými jadrami plynných obrov, ktorých atmosféru odvial výbuch materskej hviezdy. Mohli tiež vzniknúť z materiálu, ktorý okolo pulzaru ostal po výbuchu.
Ilustrácia – NASA/JPL/Caltech
Pri mladulinkej hviezde UX Tauri A v skutočnosti ešte planétu nevideli. Okolo hviezdy starej približne milión rokov sa ešte stále víri plyn a prach.
V disku hmoty však teleskopy našli prázdne pásmo. Jedno z vysvetlení je, že hmotu už zachytáva zárodok planéty. Ak je embryo sveta skutočné, malo skorý štart do života. Zem sa podľa predpokladov sformovala, keď bolo Slnko staré 60 miliónov rokov.
