Paul Crutzen, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu vyslovil v roku 2002 názor, že ľudstvo už približne pred dvesto rokmi vstúpilo do novej geologickej éry: antropocénu.
Tú dnes možno jasne identifikovať v sedimentárnych „záznamoch“ hornín na celej Zemi a odlíšiť ju tak od predošlej, sotva 12-tisíc rokov trvajúcej periódy, holocénu – čo bolo najmladšie geologické obdobie, ktoré sa začalo na konci poslednej ľadovej doby.
Je však vyčlenenie nového obdobia opodstatnené a máme na to aj vedecké dôkazy?
Zdôvodnenie takéhoto kroku nachádza podporu v celom rade pozorovaných javov a rýchlo prebiehajúcich zmien, vysledovaných približne od začiatku priemyselnej revolúcie.
V poslednom období sa však trochu nedôsledne a povrchne začína antropocén používať ako synonymum klimatickej zmeny, čo je nesprávne.
Námietka k tomuto generalizovaniu vyplýva najmä z toho, že klimatická zmena v skutočnosti predstavuje len menšiu časť rozsiahlejšieho komplexu globálnych zmien, ktoré súvisia s vývojom modernej spoločnosti – vývojom exponenciálnym v takmer všetkých ukazovateľoch.
Vzhľadom na súčasný devastačný charakter ľudských aktivít dúfajme, že antropocén nebude len veľmi krátkou epizódkou v dejinách Zeme. A že po nás v horninovom zázname zostane aj niečo pozoruhodnejšie ako iba plasty, ťažké kovy či signály katastrofálne zníženej biodiverzity.
Autor: Jozef Pecho, klimatológ
