Bizón, ako ho poznáme dnes. Má prakticky identickú bielkovinu ako jeho predchodca, ktorý žil pred 55 tisícmi rokov.
Až donedávna zisťovali vedci príbuznosť rôznych druhov zvierat na základe morfologického porovnania tvaru a rozmerov kostí. Pokrok v molekulárnej biológii vniesol do tohto procesu viac presnosti a istoty. Napríklad mutácie DNA vypovedajú o tom, kedy sa druhy vydali na odlišné cesty vývoja. Táto informácia sa získava najťažšie pri vyhynutých druhoch, pretože živé tkanivo sa rýchlo rozkladá.
Christina Nielsenová-Marshová z University of Newcastle upon Tyne v časopise Geology napísala, že proteíny ako molekulárni svedkovia evolúcie môžu prežiť až desať miliónov rokov, teda asi stokrát dlhšie než DNA. Vedkyňa skúmala kosti stepného bizóna (Bison priscus) zo Sibíri a Aljašky. V sibírskom exemplári sa zachovali nielen molekuly mitochondriálnej DNA, ale aj kostný proteín osteokalcín. Vedci z neho získali kompletnú sekvenciu proteínovej aminokyseliny. Starý proteín je prakticky identický s proteínmi súčasného bizóna (Bison bison). (tasr)
