* J. L. Sarrao z Los Alamos National Laboratory s kolegami objavil nový typ supravodiča (bezodporový vodič elektrického prúdu) - zlúčeninu plutónia s kobaltom a gadolíniom. Supravodivá je pri pomerne vysokej teplote 18,5 kelvina.
* Chemik Ping Chen z National University of Singapore s kolegami vyrobil materiál na báze nitridu lítia, pohlcujúci až 11,4 percenta vlastnej hmotnosti vodíka. Uvoľňovacia teplota je zatiaľ neprakticky vysoká, no materiál je sľubný napríklad pre vývoj palivových článkov áut.
* Britskí bádatelia na čele s Gordonom Walkerom z University of Aberdeen našli pri Bristole sedimenty, predstavujúce zvyšky po dopade vesmírneho telesa na konci druhohorného triasu.
* Britský geológ Simon Turner z University of Bristol s kolegami zistil, že materiál stúpajúceho chochola zemského plášťa pod Azorskými ostrovmi je starý 2,5 miliardy rokov. Ide o recyklovanú oceánsku litosféru, ktorá môže zotrvávať v plášti miliardy rokov.
* Medicínski bádatelia na čele s Gökhanom Hotamisligilom z Harvard School of Public Health zistili, že v pečeni myší, ktoré prijímajú supertučnú stravu alebo majú genetické sklony k tučnote, je spontánne veľmi aktívna bielkovina JNK1. Myši bez nej sú chudé a odolávajú cukrovke.
* Dva tímy vedené japonským genetikom Takuji Sasakim a čínskym genetikom Binom Hanom uverejnili podrobné sekvencie chromozómov 1 a 4 japonského kultivaru ryže (Oryza sativa japonica). Ukázalo sa, že až 43 percent predtým identifikovaných génov bolo neúplných.
* Čínsky paleontológ Žonghe Žou dovŕšil odhalenie podvrhnutej senzačnej fosílie Archaeoraptora - zadnú časť tvoril chvost malého stromového dinosaura, prednú vták Yanornis martini, ktorý požieral ryby. V oboch prípadoch ide o tvory žijúce pred 130 miliónmi rokov.
* Entomológ Lawrence Hanks z University of Illinois s kolegami zistil, že osy Antistrophus rufus menia chémiu prérijných rastlín z rodu Silphium. Ich prchavé produkty, monoterpény, využívajú na prilákanie sexuálnych partnerov.
* Bádatelia vedení Ericom de Koolom zo Stanford University zistili, že bežný enzým DNA polymeráza môže fungovať ako telomeráza, čo je enzým produkujúci špecifické zakončenia chromozómov (teloméry), ktoré určujú počet bunkových delení (ich „smrteľnosť“).
* Podľa Marka Leea s kolegami z firmy Lucent Technologies zvýši použitie polymérových materiálov rýchlosť prenosu dát v rámci internetu z bežných 10 GHz až na 200 GHz. Umožní to masovo prenášať multimediálne súbory v reálnom čase. ZDENĚK URBAN
