SME

Mliečnou cestou sa rúti čierna diera ako guľa vystrelená z kanóna

Po teoretickej stránke o existencii čiernych dier nik nepochybuje. Sú to telesá, ktoré sa natoľko gravitačne zmrštili, že z nich nemôže uniknúť nijaké žiarenie a navonok sa javia ako čierne. Sú nevyhnutným dôsledkom Einsteinovej všeobecnej teórie relativi


Umelecká vízia dvojhviezdy GRO J1655-40. Čierna diera obklopená diskom dopadajúcej látky je vzadu, v popredí je normálna hviezda. FOTO - STScI

ty, akokoľvek sa samému Einsteinovi pomyslenie na čosi také príliš nepáčilo.

Po pozorovacej stránke je to už ťažšie. Čiernymi dierami sa dnes bežne vysvetľuje rad vesmírnych javov, od aktívnych jadier galaxií a kvazarov až po čudné dvojhviezdy, ktoré vydávajú mohutné röntgenové žiarenie. Objav každého ďalšieho objektu, ktorý jednoznačne možno stotožniť s čiernou dierou, preto vedci veľmi vítajú. Najmä ak vlastnosti tohto objektu súčasne poodhaľujú tajomstvo jeho zrodu.

Do tejto kategórie patrí aj dvojhviezda GRO J1655-40, premietajúca sa z nášho pohľadu do súhvezdia Škorpióna, kde leží vo vzdialenosti 6-9-tisíc svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km). Ide o sústavu normálnej hviezdy v pokročilejšom veku, ktorá raz za približne 2,6 dňa obieha okolo spoločného ťažiska s čiernou dierou. Tá z normálnej hviezdy vytrháva a priťahuje na seba materiál, ktorý v blízkosti čiernej diery vydáva röntgenové žiarenie. Rozborom tohto žiarenia možno určiť hmotnosť skrytého telesa, ak je nad hodnotou približne troch hmotností Slnka, musí ísť o čiernu dieru. Takto bola pred časom odhalená aj čiernodierová identita GRO J1655-40. O to však teraz nejde.

Argentínsky astronóm Felix Mirabel, ktorý pracuje vo Francúzskej komisii pre atómovú energiu, uskutočnil pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu spolu s európskymi a juhoamerickými kolegami presné merania zmeny polohy GRO J1655-40 medzi rokmi 1995 a 2001. Ako o tom napísali v časopise Astronomy and Astrophysics, ukázalo sa, že objekt za ten čas prekonal na oblohe vzdialenosť, z ktorej vyplýva rýchlosť pohybu vyše 400 000 km/h. To je viac ako štvornásobok priemernej rýchlosti hviezd v danej oblasti našej Mliečnej cesty. Jediným vysvetlením je, že GRO J1655-40 čosi „vystrelilo“. Týmto čímsi bol podľa všetkého výbuch supernovy, pri ktorom sa kedysi dávno utvorila čiernodierová zložka. Dvojhviezda to síce prežila, obe hviezdy zostali gravitačne viazané, no ako celok ju to vymrštilo na veľmi eliptickú dráhu v Mliečnej ceste. Momentálne sa po nej rúti zhruba smerom k nám, no netreba prepadať panike, je dosť ďaleko.

Hoci vedci usúdili na vznik čiernych dier pri výbuchoch veľmi masívnych hviezd (takéto javy supernov označujú ako hypernovy) už na základe pozorovaní niektorých zvlášť silných vesmírnych zábleskov žiarenia gama, čierna diera takto „vystrelená zo supernovového kanóna“ predstavuje potešiteľný nový dôkaz, spájajúci vznik týchto exotických objektov s výbuchmi supernov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu