Predstavte si, že cestujete autom na dovolenku do Tatier. Uprostred hôr vaše auto dostane šmyk a skončí v priekope. Vypotácate sa z neho, z vrecka vytiahnete mobilný telefón a vytočíte číslo 155, aby ste privolali pomoc pre vašich blízkych, ktorí so zlomeninami stonajú v aute. Operátor vás požiada o informáciu, kde presne sa nachádzate, a vy si vtedy uvedomíte, že si nepamätáte názov poslednej dediny, ktorou ste prechádzali, a netušíte, ako ďaleko ešte máte do najbližšieho mesta. Ste jednoducho niekde na ceste a potrebujete pomoc! Operátorovi však takouto informáciou nepomôžete - potrebuje presne poznať vašu polohu, aby vedel, z ktorého mesta treba vyslať sanitku, aby k vám dorazila čo najskôr, prípadne aby rozhodol o vyslaní vrtuľníka.
Technológia, ktorá by operátorovi umožnila presne zistiť vašu polohu už v momente, keď sa na číslo 155 z mobilu dovoláte, pritom už vo svete existuje. Na Slovensku si však zatiaľ radšej všímajte, ktorými dedinami prechádzate.
Čo o vás vie operátor
Okrem problematiky odpočúvania nie je žiadna iná téma medzi používateľmi mobilných telefónov takým obľúbeným námetom na diskusie a o žiadnej inej zároveň mobilní operátori nerozprávajú s takou neochotou. Keby sme mali veriť poverám kolujúcim medzi pospolitým ľudom, určenie polohy ktoréhokoľvek majiteľa mobilného telefónu je ľahké - mnohí vyspelí konšpirátori si ľahko predstavia centrálny pult Veľkého Brata, na ktorom sa 24 hodín denne zobrazujú milióny pohybujúcich sa bodiek - Slovákov s mobilnými telefónmi. Silu týchto povier dokumentuje skutočnosť, že na oboch mobilných operátorov sa pravidelne obracia množstvo zákazníkov, ktorým zlodeji ukradli mobilné telefóny a oni od operátora žiadajú, aby „zamerali“ pohyb lúpežníka a oni si ho už nájdu. (Ak vám tento postup už tiež napadol, cestu do zákazníckeho centra si ušetrite - operátor vám tieto údaje v žiadnom prípade neposkytne, ale odkáže vás len na políciu.)
„Technológia nám skutočne umožňuje zistiť, z ktorej bunky (cez ktorý vysielač mobilného signálu) urobil zákazník posledný hovor,“ hovorí vedúci sekcie produktov a služieb v EuroTeli Norbert Príhoda. „Žiaden bežný operátor však tieto údaje nespracúva - ich objem by si vyžadoval veľké úložné kapacity a zatiaľ pre ne nemáme komerčné využitie,“ vysvetľuje Príhoda. „Teoreticky by sa však informácia, v ktorej bunke bol používateľ naposledy prihlásený, dala zo systému vytiahnuť,“ povedal produktový manažér pre transakcie a teleplatby v Orange Roman Sabo.
Bunka nie je poloha
Mobilný operátor by vám však v prípade autohavárie veľmi nepomohol, keby záchrannej službe poskytol údaje o umiestnení vysielača mobilného signálu, cez ktorý voláte. Vo voľnom teréne môže mať totiž vysielač dosah aj desiatky kilometrov, v meste zväčša stovky metrov.
Existuje však niekoľko technológií, ktoré umožňujú také presné zameranie, že sa vám na ulici zobrazí na displeji mobilu reklama obchodu, okolo ktorého práve prechádzate. Práve pre takéto využitie mobilní operátori tieto technológie aj zavádzajú. Poloha človeka sa v nich zväčša určuje komplikovanými výpočtami na základe jeho vzdialenosti od rozličných vysielačov signálu (najmenej troch), meranej podľa sily signálu. Odlišné riešenie ponúka Globálny pozičný systém (GPS), ktorý vie určiť polohu človeka prostredníctvom satelitného zamerania až na desiatky centimetrov - musí však mať pri sebe špeciálny GPS telefón či osobný organizér.
Slovenskí operátori zatiaľ, na rozdiel napríklad od českého T-Mobile, žiadnu z týchto pokročilých technológií nezaviedli. Podľa Romana Saba vidí Orange budúcnosť v najvyspelejšom systéme GPS. Jeho masovému zavedeniu však musí predchádzať oveľa väčšie rozšírenie prístrojov, ktoré budú systém podporovať.
Pokračovanie na IV. strane
EuroTel si skôr vie predstaviť praktické využitie lokalizačných technológií pre komerčné aplikácie a informáciu o tom, s akou presnosťou dokáže dnes svojich používateľov zamerať, preto považuje za obchodné tajomstvo. „Do tej najdrahšej technológie sme však zatiaľ neinvestovali,“ povedal Norbert Príhoda.
Načo systém za stovky miliónov?
Keď však budete ležať vedľa svojho havarovaného auta čakajúc na sanitku, neuteší vás, že technológia umožňujúca rýchlejší príchod záchranárov bude zavedená hneď, keď sa operátorom komerčne oplatí. V nejednom prípade by mohlo zranenému zachrániť život práve tých pár minút, ktoré strávi posádka sanitky blúdením po neoznačených uliciach alebo v neprehľadnom teréne.
Operátorovi prijímajúcemu tiesňový hovor by sa totiž mohla najneskôr po minúte telefonátu zobraziť aj aktuálna poloha volajúceho na elektronickej mape. „Takýto systém určovania polohy volajúceho by nám jednoznačne umožnil skrátiť dojazdové časy k prípadom,“ hovorí námestník riaditeľa bratislavskej Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Viliam Dobiáš.
Podľa správy Európskej únie zo 40 miliónov „skutočných“ tiesňových volaní ročne, ktoré prijmú v jej členských krajinách operátori, v 3,5 milióna prípadov záchranári stratia „veľké množstvo času“ preto, že informácia volajúceho o jeho polohe sa priamo v teréne ukáže ako nepresná. V dva a pol miliónoch prípadov ročne sanitka vôbec nemôže vyraziť na zásah, pretože volajúci neposkytne o mieste nehody žiadnu informáciu. Vo zvyšných prípadoch by sa mohlo automatickým zistením polohy ušetriť podľa správy Únie na jeden zásah niekoľko desiatok sekúnd až niekoľko minút.
„Napríklad pri zástave srdca klesá šanca na prežitie každú minútu o 10 percent. Na Slovensku ročne na kardiovaskulárne ochorenia zomiera 27-tisíc ľudí - ak si odmyslíme prípady, v ktorých už nemožno pomôcť, pri rýchlejšom zásahu by mohlo ročne prežiť 2000 ľudí, ktorí dnes umierajú,“ odhaduje Dobiáš.
Určenie polohy volajúceho je tým dôležitejšie, čím väčšie je územie, ktoré záchranná služba pokrýva. „Aj v hlavnom meste sa však asi v desiatich percentách prípadov stáva, že nám volá Mimobratislavčan a nevie presne povedať, na ktorej ulici sa nachádza,“ povedal nám jeden z operátorov v bratislavskom dispečingu prijímajúcom tiesňové volania.
Systém by mohol poskytnúť nenahraditeľnú pomoc aj v prípadoch, keď volajúci môže vytočiť číslo, ale nedokáže hovoriť - pre zdravotné problémy alebo napríklad v prípade únosu. Záchranárom by takisto umožnilo zistiť, či sa viacero hlásení týka toho istého prípadu, alebo či sa v jednej lokalite stalo niekoľko nehôd.
V Spojených štátoch sa zdvihla vlna záujmu o túto technológiu po tom, ako sa minulý rok v lete utopila v kabíne svojho auta po zídení z diaľnice do vodného kanála 32-ročná Karla Gutierrezová. Tesne po havárii vytočila číslo záchrannej služby a žiadala o pomoc - operátor ju vyzval, aby skúsila vyliezť z auta, ale ona odmietla s tým, že by dnu len natiekla voda. Plačúca žena však uvádzala rozporuplné informácie o tom, kadiaľ prechádzala tesne pred nehodou. Po tri a pol minúte sa hovor prerušil - auto kleslo pod hladinu a záchranári ho spolu s bezvládnym telom našli v husto obývanej oblasti až po takmer hodine. Keby boli mobilní operátori dokázali okamžite určiť jej polohu, podľa záchranárov mohla prežiť.
USA aj Európa už rozhodli
Čo ešte bráni rýchlemu zavedeniu systému určovania polohy ľudí volajúcich na tiesňové linky? Peniaze. Slovenskí operátori sa zhodujú, že jeho zavedenie by ich stálo desiatky až stovky miliónov korún - je preto zrejmé, že sa do takejto investície nepustia dobrovoľne. Napríklad americkým operátorom to však už v roku 1996 prikázal zákon a ich lokalizačné systémy musia byť funkčné najneskôr v roku 2005. V súčasnosti sa pri ich zavádzaní boria okrem finančných aj s množstvom technických problémov a reálne systém funguje len u niekoľkých operátorov na obmedzenom území. V 38 amerických štátoch sa dokonca zaviedla zvláštna daň na financovanie tohto systému a každý účet mobilného zákazníka táto položka zaťaží 30 centami až 1,5 dolára.
Európska únia v marci tohto roka takisto rozhodla, že všetci prevádzkovatelia telefónnych sietí musia lokalizáciu pri volaní na tiesňové linky umožniť. Nariadenie vstúpi do platnosti v júli 2003. Podľa správy, ktorú pre Úniu vypracovala spoločnosť Helios Technology, možno očakávať, že v priebehu budúceho roka bude u väčšiny operátorov dostupná jednoduchá lokalizácia na základe určenia vysielajúcej bunky a sily signálu. Tá umožní určenie polohy používateľa v mestskom prostredí s presnosťou 50 metrov až 1 kilometer, ale s oveľa menšou v otvorenej krajine. V roku 2006 by už mali fungovať aj pokročilejšie technológie určujúce polohu s presnosťou 50 až 150 metrov aj na otvorených priestranstvách.
Na Slovensku sa v súčasnosti pripravuje nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý by mal začať platiť od januára 2004, najneskôr však v momente vstupu Slovenska do Únie. Podľa hovorcu Telekomunikačného úradu Romana Vavra v ňom bude uvedená povinnosť operátorov lokalizovať tiesňové volania, ak bude v čase prijímania zákona povinnosť jasne definovaná aj v pravidlách Únie. „Momentálne však nemáme možnosť takúto povinnosť operátorom uložiť, keďže o nej nehovorí žiaden zákon,“ povedal Roman Vavro.
Zavedenie nového systému lokalizácie si však vyžiada aj novú technológiu na strane záchranného systému, i keď jeho náklady budú podstatne nižšie, ako náklady operátorov. Slovenskí záchranári sa však zhodujú na tom, že o takejto investícii by v súčasnosti nemohli ani snívať. „Systém lokalizácie by bola pekná vec,“ hovorí doktor Dobiáš z bratislavského záchranného systému. „Momentálne by sa nám však viac zišli normálne papierové mapy obcí - niektoré z nich máme totiž stále nakreslené len ručne.“
TOMÁŠ BELLA,
pocitace@sme.sk
