Bratislavský dispečing záchrannej služby je pripojený k telefónnej sieti ISDN linkou a operátori tak vidia na displeji číslo volajúceho na linku 155. Nemajú však prístup do databázy Slovenských telekomunikácií, a tak nevedia podľa čísla (pevnej linky) zistiť adresu volajúceho. „Zo skúsenosti však vedia odhadnúť, ktorej bratislavskej štvrti číslo patrí, takisto možno identifikovať hovor z telefónneho automatu,“ vysvetľuje Viliam Dobiáš zo Záchrannej služby.
Bratislavský dispečing využíva pokročilý počítačový systém, ktorý zaznamenáva údaje o všetkých telefonických hovoroch, ale aj pohyb sanitiek, mená pacientov a ich diagnózy. Všetky tieto údaje sa od roku 1995 uchovávajú v databáze na výkonnom počítačovom serveri. Počas cesty sanitky k zásahu tak môže operátor podľa mena pacienta alebo jeho adresy v databáze zistiť, či už k nemu bola k minulosti vyslaná sanitka a aká bola jeho diagnóza. To môže byť užitočné, ak volajúci nie je schopný informovať, aké zdravotné problémy má pacient.
Údaje z tejto databázy využíva napríklad aj polícia, ktorá niekedy aj s ročným odstupom zisťuje, z ktorého miesta záchranka pacienta odvážala, alebo kto o jej vyslanie požiadal. Tento počítačový systém vyvinula špeciálne pre potreby záchrannej služby košická firma (na Slovensku ho však zďaleka nevyužívajú všetky záchranné služby) a podľa Dobiáša ho pri návšteve Bratislavy obdivovali napríklad aj kanadskí záchranári.
Naproti tomu však bratislavskej záchranke veľmi chýba digitálna mapa, na ktorej by sa zobrazovala poloha sanitiek zameraných systémom GPS. „Napríklad v Londýne dispečer na mape v reálnom čase vidí nielen pohyb všetkých sanitiek, ale pri nahlásení úrazu sa mu rozsvieti aj adresa, kam treba vozidlo vyslať. Zároveň má v reálnom čase aj informáciu o dopravnej situácii, napríklad uzavretých uliciach,“ hovorí Dobiáš. „U nás musia dispečeri držať všetky informácie v hlave a v duchu sa snažia vypočítať, kde sa sanitky práve nachádzajú, aby vedeli, ktorá bude na mieste najrýchlejšie.“
(tb)
