"Niet žiadnych dôkazov o existencii mimozemského života, teda máme za to, že mimozemšťania neexistujú.“
Je to naozaj tak? Nebojte sa, nejdeme hovoriť o ufológii, zaujímať nás bude argumentačná stránka veci. Ak by niekto vážne vyslovil takéto tvrdenie, dopustil by sa chyby, ktorú nazývame argument nevedomosti.
O čo ide?
Ak sa na tvrdenie pozrieme bližšie, tak jediné, čo logicky vyplýva z nedostatku dôkazov o mimozemšťanoch, je, že v skutočnosti nevieme, či existujú, alebo nie – no nevyplýva z toho potvrdenie ich neexistencie.
Okrem toho sú niektoré argumenty tohto typu chybné aj z dôvodu, že umelo redukujú všetky možnosti na dve krajnosti.
Zreteľné je to napríklad vo vete: „Nepotvrdil, že volil demokratov, teda musel voliť komunistov.“ No mohol predsa voliť inú stranu alebo aj nevoliť, však?
Argumenty z nevedomosti sa s obľubou využívajú v diskusiách, najmä keď oponent nepozná fakty alebo nemá možnosť si ich overiť.
Diskutéri sa snažia na svojho protivníka presunúť takzvané bremeno dôkazu, čiže namiesto zdôvodnenia svojho tvrdenia požadujú, aby oponent zdôvodnil opak. Nekorektný diskusný ťah sa obyčajne prezradí výzvou: „Tak mi dokážte, že to nie je pravda!“
Tejto argumentačnej pasci sa dá vyhnúť iba dôsledným dbaním na dostupné fakty. Platí to aj pre prípad, keď vám niekto bude tvrdiť, že nič také ako argumenty nevedomosti neexistuje, pretože o tom nik?dy nepočul.
Autor pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie, FF UK.
Autor: Martin Nuhlíček
