BRATISLAVA. Žraloky sú v istom zmysle plávajúce fosílie. Patria síce medzi najúspešnejších morských predátorov, chýba im veľa výdobytkov evolúcie, ktoré sú pre ostatné organizmy bežné.
Evolúcia oddelila žraloky sa od rýb približne pred 420 miliónmi rokov. Odklonili sa skôr, ako si podmorské živočíchy vytvorili pevné kosti či šupiny. Predok človeka sa od spoločného predka rýb odčlenil približne pred tristo miliónmi rokov. Šťuka a človek sú si z pohľadu evolúcie bližší príbuzní ako šťuka a žralok.
Žraloky sa samostatne vyvíjajú stovky miliónov rokov. Preto majú napríklad kostru zostavenú z chrupavky a väčšina ich svalov je uchytená na mäkkú konštrukciu pod povrchom ich tela, čo im šetrí energiu pri plávaní. chýbajúci pevný hrudný kôš však spôsobuje, že telo žraloka môže mimo vody ľahko skolabovať pod vlastnou váhou.
Vďaka oddelenej evolučnej línii sa u žraloka zachovali inde vzácne evolučné skratky. Anatómia žralokov je tiež dôkazom, že evolúcia často dospeje k podobným riešeniam komplikovaných problémov.
Žraloky si napríklad, rovnako ako ryby, vytvorili na povrchu tela šupiny. Šupiny žralokom pomáhajú znižovať odpor vody a ľahšie plávať. Na rozdiel od rýb však žraloky šupiny vyrábajú z rovnakého materiálu ako zuby.
Samotné zuby sú zas u žralokov ukotvené v ďasnách a nie priamo v čeľusti. Žraloky tiež svoje zuby neustále obnovujú a "vo výrobe" majú v jeden moment niekoľko sád zubov. Za život ich môžu vymeniť až tisíce.
Príroda tiež narazila na potrebu dať žralokom červené krvinky. Nemala však kosti, ktoré pri iných organizmoch slúžia ako výrobné továrne. Žraloky majú preto v telách špecializované orgány, ktoré im výrobu krviniek zabezpečujú.
