SYDNEY, BRATISLAVA. Majú ich v Hviezdnych vojnách aj v Star Treku. Ak chce fiktívna vesmírna loď zachytiť vzdialený objekt, stačí jej namieriť svoj vlečný lúč a pritiahnuť teleso k sebe.
Teraz sa vlečný lúč podarilo skutočne postaviť, funguje však len na povrchu vody. No so svojimi predlohami zo sci-fi má spoločnú ešte jednu dôležitú vec – nikto nevie, ako vlastne funguje.
Vodný vlečný lúč vznikol, keď si tím austrálskych vedcov z Austrálskej národnej univerzity (ANU) v Canberre uvedomil, že súčasná teória nedokáže vysvetliť mimoriadne komplikovaný pohyb častíc na povrchu rozvlnenej vody.
Začali preto experimentovať s nástrojmi na vytváranie vĺn a zistili, že ak vytvoria vlny určitej veľkosti, dokážu presne kontrolovať pohyb predmetov na hladine. Pri experimentoch však dokázali loptičky posunúť aj proti smeru vĺn.
Princípu nerozumejú
Ukázalo sa, že vlny dokážu na povrchu vodu vytvoriť prúd častíc. Smer prúdu sa tím naučil ovládať zmenou výšky a intenzity vĺn.
V praxi tak vytvorili odborníci vlečný lúč, ktorý opísali v časopise Nature Physics. „Máme úplne nový nástroj, celkom nový koncept. Nie je to len vlečný lúč. Vieme vytvoriť povrchové prúdy takmer akéhokoľvek tvaru,“ povedal v komentári na webe univerzity člen tímu Michael Shats.
V praxi by sa zariadenie dalo využiť napríklad pri kontrole ropných škvŕn či na vzdialené ovládanie malých plavidiel.
Vedci však netušia, prečo a ako prúdy vznikajú. Jav vytvorený jednoduchým experimentom totiž nedokáže vysvetliť žiadna zo súčasných matematických teórií.
„Je to veľký nevyriešený problém, no ktokoľvek si to môže skúsiť doma vo vani,“ dodal vedúci výskumu Horst Punzmann.
Vlečné lúče hľadá aj NASA
Širší koncept vlečných lúčov podľa BBC skúma aj americká NASA, ktorá v roku 2011 vyhlásila súťaž o vytvorenie funkčného modelu. Lúče by teoreticky mohli slúžiť napríklad pri čistení odpadu na obežnej dráhe či pri zbere drobných vzoriek.
Väčšina vlečných lúčov využíva špeciálne zaostrené laserové lúče, ktoré sú teoreticky schopné k sebe pritiahnuť častice. Ambície doterajších modelov však spravidla neprekračujú mikroskopickú úroveň.
Zatiaľ najvýraznejší úspech pri vytvorení vlečného lúča zaznamenal pred štyrmi rokmi iný tím z ANU. Inžinieri pomocou dutého laseru dokázali na vzdialenosť jeden a pol metra posúvať drobné kúsky skla.
Podľa webu Popular Science na pohyb využívali presne kontrolovaný rozdiel v teplote vzduchu, ktorý sklo obklopoval. Znamená to, že podobný systém by nemohol fungovať v prostredí bez atmosféry.
