LONDÝN. BRATISLAVA. Neustále sa hýbu. Natáčajú sa za zvukom, snažia sa lepšie počuť. Kone bežne strihajú svojimi vysoko pohyblivými ušami, no neslúžia im iba na počúvanie. Pre ostatné jedince sú dokonca vizuálnym signálom, ktorý im hovorí, kde by sa mohlo ukrývať jedlo alebo útočiaci predátor.
Naznačuje to nový výskum v odbornom magazíne Current Biology, v ktorom sa vedci lepšie pozreli na spôsoby, akými títo sprievodcovia človeka medzi sebou komunikujú.
Vľavo, vpravo?
Výskum dorozumievania sa medzi zvieratami čiastočne vychádza z ľudských predsudkov. Vedci zvyčajne začnú takou komunikáciou, ktorú dôverne poznajú u človeka: sledujú zvuky, grimasy či reč tela.
Tímu Jennifer Wathanovej z britskej univerzity v Sussexe však napadlo, či by to pri koňoch nemohlo byť ešte oveľa vzrušujúcejšie. Čo, napríklad, také uši? Vieme predsa, že nimi pohybujú, dokážu dokonca rotovať až o stoosemdesiat stupňov. Nemohli by mať preto v konskej komunikácii ďalšiu úlohu?
„Kone majú naozaj dobrý zrak,“ vysvetľuje Wathanová pre magazín National Geographic. „Lepší dokonca ako psy či mačky. Ale využívanie ďalších znakov na ich hlave sa dosiaľ prehliadalo.“
