Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
BRATISLAVA. „Sme na kométe,“ kričia vedci a inžinieri v nemeckom vesmírnom riadiacom stredisku v Darmstadte. „Sme tam po desiatich rokoch, piatich mesiacoch a štyroch dňoch.“
Európska vesmírna sonda Rosetta práve vykonala svoj posledný, viac než šesťminútový brzdiaci manéver a zakotvila asi v stokilometrovej vzdialenosti vedľa kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Misia za viac ako miliardu eur dorazila do svojho cieľa a dokázala čosi, čo sa dosiaľ žiadnemu ľudskému prístroju nepodarilo.
Nikdy nič podobné
Sonda Európskej vesmírnej agentúry, na ktorej konštrukcii sa podieľali aj slovenskí inžinieri, vyrazila už v marci pred desiatimi rokmi. Už pri štarte bola určená jej zložitá trajektória, ktorá zahŕňala oblety okolo Zeme i Marsu. Neskôr musela Rosetta pravidelne zapínať svoje motory a zabrzdila a prispôsobila sa rýchlosti kométy.
„Komplexnejšiu a exotickejšiu približovaciu fázu som ešte nevidel,“ komentoval to podľa BBC Jean-Yves Le Gall, prezident francúzskej vesmírnej agentúry CNES.
Navyše, sonda s kométou sú od Zeme tak ďaleko, že trvá viac ako dvadsať minút, kým zo sondy či na sondu informácie doletia.
Dotknúť sa prachu
Ďalším krokom bude podrobný prieskum vesmírneho telesa. Rosetta musí vytvoriť jeho podrobnú mapu a vedci a inžinieri na našej planéte vyberú ideálne miesto, na ktoré sa v novembri vyberie pristávací modul Philae. Šikovnými harpúnami sa zachytí o prachový povrch a pokúsi sa doň navŕtať dieru a analyzovať vzorky.
Medzičasom sa sonda ku kométe svojimi trojuholníkovými obletmi niekoľkokrát priblíži, až medzi ňou a 67/P Čurjumov-Gerasimenko zostane iba niekoľko kilometrov.
Celá časť misie sondy Rosetta pri kométe by mala trvať viac ako rok.
Sonda už od mája brzdí
„Ak nezlyhá žiaden z kľúčových systémov ani spojenie, manéver sa musí podariť,“ hovorí o parkovaní sondy Rosetta vesmírny konštruktér JÁN BALÁŽ z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Je zaparkovanie sondy zložité?
„Zachytenie sondy Rosetta na orbite okolo jadra kométy 67P je náročná výzva, no tento proces sa začal už samotným štartom raketou Ariane 5G+ pred desiatimi rokmi. Odvtedy už trajektóriu a orientáciu sondy detailne korigovali len pomocou malých raketových motorčekov.“
Ako to vyzerá?
„Na povrchu sondy je 24 motorčekov a každý z nich má ťah desať Newtonov. Pomocou nich riadili dokonca prelety okolo planét Mars a Zem, kde sonda získala ďalšie zrýchlenie vďaka gravitačným prakom.“
Čo robí sonda teraz?
„Od začiatku mája tohto roka brzdí - znižuje vzájomnú rýchlosť voči kométe zhruba na 3,6 kilometra za hodinu, čo je menej ako rýchlosť chodca. Teraz oba objekty letia spoločne našou slnečnou sústavou rýchlosťou asi 55-tisíc kilometrov za hodinu.“
Čo by sa stalo, keby sa manéver nepodaril?
„Pokiaľ viem, tak sonda má dostatok paliva na ďalšie korekcie. Takže ak nezlyhá žiaden z kľúčových systémov ani spojenie, tak sa manéver podarí - aj keby bolo treba viac pokusov.“
Keď sonda zaparkuje, čo plánuje skúmať?
„Viaceré vedecké aparatúry sú aktívne už teraz, no po konsolidácii orbity budú postupne aktivované všetky. Môžu priniesť užitočné vedecké informácie z obežnej dráhy okolo kométy a sú to rôzne kamerové, rádiové i radarové systémy, analyzátory plynov či prachových častíc. Toto sa však týka aj niektorých aparatúr pristávacieho modulu Philae, ktorý však zatiaľ pevne sedí na chrbte hlavnej sondy. Dôležitou úlohou nasledujúcich mesiacov bude aj výber vhodného miesta na pristátie tohto modulu na povrchu kométy, ktoré je naplánované na november.“
Tomáš Prokopčák
