BRATISLAVA. Len pred pár týždňami prvý raz zaskočila astronómov. Kométa 67/P Čurjumov-Gerasimenko – cieľ európskej vesmírnej misie Rosetta, nie je jednoduché zamrznuté teleso, ale vyzerá ako akýsi zemiak zložený z dvoch menších objektov.
Teraz priniesla sonda Rosetta, na ktorej konštrukcii sa podieľali aj slovenskí vedci a inžinieri, ďalšie nové zistenie.
Je teplejšia
Kométa je zrejme výrazne teplejšia, než hovorili niektoré predpoklady a jej povrch nepozostáva iba z relatívne čistého ľadu.
Naopak, zrejme ho vytvára akási prachová vrstva, merania totiž ukázali, že kométa má v súčasnosti – nachádza sa trikrát ďalej od Slnka ako naša planéta - asi mínus sedemdesiat stupňov. No ak by bol jej povrch ľadový, mala by ešte o dvadsať až tridsať stupňov menej.
„Toto sú veľmi zaujímavé výsledky,“ hovorí podľa tlačového vyhlásenia Európskej vesmírnej agentúry Fabrizio Capaccioni, ktorý výskum pomocou spektrometra VIRTIS vedie. „Poskytujú nám prvé náznaky o zložení a fyzických vlastnostiach povrchu kométy.“
Vedci si už dávnejšie všimli, že povrch podobných gúľ z ľadu a prachu býva relatívne tmavý. To zároveň znamená, že pri približovaní sa ku hviezde zohrieva tmavší povrch kométu výraznejšie, ako by to robil svetlý povrch z ľadu.
„To, samozrejme, nevylučuje prítomnosť blokov relatívne čistého ľadu,“ dodáva Capaccioni.
Zachytiť a pristáť
Európska misia Rosetta odštartovala do vesmíru v marci v roku 2004 a trvalo jej viac ako desať rokov, kým sa ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko priblížila.
Už v stredu by však mali prebehnúť posledné brzdiace manévre a sonda sa pokúsi zachytiť v asi stokilometrovej vzdialenosti na obežnej dráhe niekoľkokilometrového telesa. V novembri sa potom pokúsi o mäkké pristátie lander Philae a ak sa mu to podarí, bude v našich dejinách skúmania kozmu prvým.
