BRATISLAVA. Niektoré zo špekulácií boli naozaj divoké: od dopadu rakety až po mimozemský zásah.
No pôvod záhadného kráteru na sibírskom polostrove Jamal je relatívne jednoduchý. Dôvodom vzniku asi tridsaťmetrovej diery v zemi je podľa magazínu Nature metán, ktorý sa uvoľnil z roztápajúceho sa permafrostu.
Ruský tím vedcov, ktorý sa vybral do okolia krátera, meral chemické zloženie vzduchu v jeho okolí. Výsledky ukázali, že vzduch v tesnej blízkosti diery obsahuje až 9,6 percent metánu, bežná hodnota v prírode je iba 0,000179 percenta. Metán je pritom rádovo silnejším skleníkovým plynom než oxid uhličitý.
Uvoľnenie metánu
Odborníci predpokladajú, že príčinou môže byť nezvyčajne horúce minuloročné leto na polostrove, keď teplota vzduchu dosahovala až o päť stupňov viac ako je dlhodobý priemer.
Ako teplota rástla, začal sa roztápať aj permafrost - trvalo zamrznutá pôda v sibírskej oblasti. Až zohrievajúca sa vrstva nezvládla tlak uväzneného plynu a nasledoval kolaps i uvoľnenie metánu.
„Tlak plynu stúpal až do okamihu, kým počas silnej injekcie nedokázal odstrániť vyššie vrstvy," hovorí podľa Nature geochemik Wolfgang Hubberten z postdamského postupimského Inštitútu Alfreda Wegenera. „Takto sa vyformoval kráter."
Vedci si tiež všimli, že okraje krátera sa postupne roztápajú a zosúvajú do otvoru, ktorý môže mať viac ako sedemdesiatmetrovú hĺbku.
Keď sa totiž tím Adreja Plechanova z ruského Centra na vedecký výskum Arktídy pokúsil zmerať túto hĺbku, nestačilo mu päťdesiatmetrové lano prichytené ku kamere. V asi sedemdesiatmetrovej hĺbke však videli vodu, no netušia, aká je výška jej hladiny.
Navŕtať a uvoľniť
V priebehu posledných dní sa objavili správy o viacerých takýchto kráteroch.
Vedci predpokladajú, že podobné útvary sa budú vďaka globálnemu otepľovaniu vyskytovať častejšie. V sibírskom permafroste sú uväznené rozsiahle zásoby metánu, ktoré zostávali stabilné len vďaka zamrznutej vrstve pôdy a ľadu. Ako sa však permafrost zohrieva, jeho pevnosť klesá a už nie je schopný ustáť tlak plynu.
Miestni obyvatelia sa pritom obávajú, že výrony metánu môžu ohroziť ich priemysel či obydlia. Niektorí vedci preto navrhujú, že pomôcť by mohli vrty do zeme, ktoré by znížili tlak plynu.
