BRATISLAVA. Mladá slnečná sústava bola nepokojným miestom. Nie je to žiadne nové zistenie, rodiaci sa planetárny systém bol plný vzájomných zrážok, divoká bola aj jeho vnútorná časť.
Len nedávny výskum ukázal, že okolo rodiacej sa hviezdy mohlo vzniknúť zhruba dvadsať telies veľkých asi ako Mars, navzájom sa zrážali a výsledkom sú dnešné kamenisté planéty. Vedci však chceli zistiť, ako veľmi sa tieto podmienky prejavovali na mladučkej Zemi a výsledkom je nová štúdia v magazíne Nature.
Tím Simona Marchia začal pri zostavovaní svojho modelu krátermi na Mesiaci, do neho následne pridali dáta získané z pozemských i mesačných skál. Vznikla dosiaľ najpodrobnejšia simulácia podmienok, ktoré na našej planéte panovali pred viac ako štyrmi miliardami rokov.
Vedci zistili, že Zem bola počas svojej prvej polmiliardy rokov pravidelným terčom objektov väčších ako sto kilometrov. Dvadsať- či tridsaťkrát ju podľa Space.com trafila najmenej dvestokilometrová planétka, tri až sedem objektov malo viac ako päťsto kilometrov, jeden až štyri impaktory podľa modelu tisíc kilometrov a najmenej raz sa Zem stretla s telesom s priemerom tritisíc kilometrov. Iba desaťkilometrové teleso pritom dokázalo dokonať skazu dinosaurov, päťstokilometrové teleso by už spôsobilo vyparenie všetkých oceánov na planéte.
„Pri tisíc kilometroch by sa povrch planéty už úplne zmenil a dostal by sa naň materiál zo zemského plášťa" hovorí pre Nature Marchi.
Napriek tomu výskum naznačuje, že Zem nemusela byť ani vtedy totálne neobývateľná. Medzi veľkými nárazmi zrejme boli dlhšie časové rozdiely, odparená voda by na planétu znovu napršala a niektoré organizmy mohli prežiť aj extrémne teplo po zrážke.
Navyše, aj keď najstaršie dôkazy života na našej planéte majú asi 3,8 miliárd rokov, dávny zirkón naznačuje, že oceány boli na Zemi skôr. A planéte mohla byť obývateľná.
