"Cigarety nie sú škodlivé. Veď môj otec fajčil celý život a aj tak sa dožil vysokého veku.“
Asi ste sa v debate s podobným tvrdením stretli. Niekto zobral svoju skúsenosť a vyvodil z nej akési všeobecné pravidlo. Lenže to je problém: ide o prípad takzvaného unáhleného zovšeobecňovania, čiže vyvodzovania všeobecných záverov z príliš malej vzorky.
Čo platí pre jedného, nemusí totiž platiť aj pre iných. Práve týmto mottom môžeme charakterizovať celú skupinu argumentačných chýb, ktoré majú spoločný neoprávnený predpoklad: ak má istý objekt určitú vlastnosť, tak ju majú aj iné objekty.
Vyvodzovanie všeobecných záverov o rizikách fajčenia z jediného prípadu je preto nielen mylné, ale i potenciálne nebezpečné.
Živnou pôdou na unáhlené zovšeobecňovanie sú predsudky. Možno si pamätáte na návrh nemenovaného poslanca z nemenovaného hnutia, ktorý ženám zakazoval jazdenie v ľavom pruhu.
Kým tento návrh nebol podložený širokým výskumom, ale vychádzal len zo sexizmu pána poslanca, tak bol čistým bludom. Inou argumentačnou chybou patriacou do tejto skupiny je nesprávne prisudzovanie vlastností celku jeho súčastiam a naopak.
Napríklad niekto, kto popiera klimatické zmeny, by mohol tvrdiť, že nie je v silách žiadneho človeka zmeniť pozemskú klímu, a teda ľudský vplyv na klímu je nezmysel. Defekt v takomto uvažovaní sa ukáže, ak do tej istej „logiky“ dosadíme iný obsah: voľným okom nedokážeme vidieť atómy, teda nedokážeme vidieť žiadne objekty, ktoré sa skladajú z atómov.
Takéto usudzovanie bude stále chybné, dokonca aj keby náhodou viedlo k pravdivému záveru.
Autor pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie, FF UK.
Autor: Martin Nuhlíček
