BRATISLAVA. Predstavte si, že večer prídete do krásnej novej pivárne. Vo veľkej miestnosti sedia desiatky ľudí, spokojne si sadnete, preštudujete si jedálny lístok a užívate si. Keď máte čas rozhliadnuť sa, ukáže sa, že celú miestnosť osvetľuje jedna dvadsaťwattová žiarovka.
Približne rovnaký pocit mala Juna Kollmeierová, keď si pred dvoma rokmi pozrela štúdiu Francesca Haardta a Piera Madaua. Fyzici vtedy spočítali zdroje ultrafialového svetla v známom vesmíre.
Ukázalo sa, že ultrafialového svetla vidíme oveľa viac, ako by sme mali podľa počtu ultrafialových vesmírnych „žiaroviek“ – mladých horúcich galaxií a kvazarov.
Málo zdrojov
„Niečo je veľmi zle,“ cituje New Scientist Kollmeierovú, ktorej nový výskum o výskyte ultrafialového svetla zverejnil vedecký časopis The Astrophysical Journal Letters.
Počítačové modely jej tímu ukázali, že v okolitom vesmíre vidíme približne o 400 percent viac svetla, ako by sme mali.
Znamená to, že vedci musia nájsť pre fotóny nový zdroj. Hlavným kandidátom je takzvaná tmavá hmota, ktorá tvorí približne 80 percent hmoty nášho vesmíru.
Tmavá hmota svieti
Niektoré teórie predpokladajú, že tmavá hmota sa skladá z takzvaných WIMP-ov. Sú to slabo interagujúce hmotné častice, ktoré len zriedka prichádzajú do kontaktu s hmotou tak, ako ju vnímame my.
Je však možné, že WIMP-y sa za určitých podmienkach rozpadnú a vyžiaria fotóny ultrafialového svetla.
O WIMP-och sa toho vie tak málo, že možnosť ich rozpadu na fotóny je v súčasnosti len o málo viac ako špekulácia. Ďalšou, ešte menej pravdepodobnou možnosťou je, že svetlo vydávajú objekty, ktoré z nejakého dôvodu nevidíme.
„Nevieme- čo to je, inak by sme hovorili o objave a nie o kríze,“ dodáva Kollmeierová.
