LONDÝN, BRATISLAVA. Rozlohou je veľká ako celá Uganda. Pôda v rukách zahraničných vlád a korporácii v najchudobnejších krajinách sveta má spolu veľkosť 22 miliónov hektárov.
Teraz vedci spočítali, že ak by bola táto pôda využívaná efektívne pre vlastnú populáciu, zvýšila by produkciu potravín natoľko, že by dokázala uživiť ďalšie stovky miliónov ľudí.
Autori štúdie publikovanej v časopise Environmental Research Letters tiež tvrdia, že takéto využívanie by mohlo zmenšiť priepasť medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami.
Na výrobu biopalív
Ľudia v mnohých rozvojových krajinách používajú pri obrábaní pôdy zastarané poľnohospodárskej postupy, často nedostatočné zavlažovanie a len málo chemických hnojív. Príchod medzinárodných investorov by tak mohol zvýšiť produktivitu pôdy napríklad modernými technológiami.
„Závisí to od toho, ako sa s pôdou nakladá,“ povedal podľa časopisu Nature autor štúdie Paolo D’Odorico, enviromentálny vedec z Virginskej univerzity v Charlottesville.
Ten spolu s Cristinou Rulliouvou, inžinierkou z Polytechnickej univerzity v Miláne, analyzoval údaje zostavené medzinárodnou iniciatívou na monitorovanie územia s názvom Land Matrix.
Zistili, že ak by sa všetky pozemky získané medzinárodnými investormi naplno poľnohospodársky využívali pre vlastnú populáciu, ročný výnos kukurice a ryže by sa zvýšil trojnásobne a produkcia pšenice by sa v porovnaní s výnosmi z roku 2000 zvýšila dvojnásobne.
Poľnohospodárska pôda v rozvojových krajinách však investori často využívajú na výrobu biopalív. Vedci tak spočítali, že ak by sa len na polovici z nej pestovali plodiny na konzumáciu, tieto potraviny by mohli uživiť 300 až 550 miliónov ľudí.
Nedostatočné zákony
Vo svete to však funguje presne naopak. Napríklad v Kambodži premenili ryžové polia na plantáže cukrovej trstiny, čo nakoniec viedlo k presídleniu roľníkov na menej úrodnú pôdu.
„Naše čísla vyvolávajú obavy, pretože zasiahnuté krajiny majú vysoké hladiny podvýživy,“ povedala podľa aj denníka Guardian Rulliová. „Problém je však v tom, že tam často neexistuje politika, ktorá by zabránila investorom v exporte plodín vypestovaných na získanom pozemku.“
