SME
Utorok, 3. august, 2021 | Meniny má JergušKrížovkyKrížovky

Zem unikla v roku 2012 katastrofe, výbuch na Slnku ju minul

Nabité častice po extrémnej slnečnej búrke našu planétu minuli. Pri zásahu by nasledovali globálne problémy.

(Zdroj: NASA/Goddard)

BRATISLAVA. Na vesmírne pomery to bolo tesne vedľa. Keby sa celá udalosť odohrala o týždeň skôr, podľa vedcov by dnes život na našej planéte nefungoval tak, ako ho poznáme. Zrejme by sme prišli o satelity, elektrické siete, vysielanie televízií, ale, napríklad aj o vodu, keďže bez elektriny by vypadli čerpadlá.

Extrémna slnečná búrka totiž vyvrhla dňa 23. júla 2012 z našej hviezdy ohromný oblak nabitých častíc, ktoré leteli vesmírom štyrikrát rýchlejšie (3-tisíc kilometrov za sekundu), než je pri podobných výronoch koronálnej hmoty bežné. Našťastie, plazma našu Zem nezasiahla.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ak by trafila, stále by sme zbierali zvyšky," hovorí pre britskí denník Guardian atmosférický fyzik Daniel Baker. „Z výskumu nám vychádza, že pri erupcii v roku 2012 mali obyvatelia našej planéty šťastie. Ak by sa odohrala zhruba o týždeň skôr, Zem by bola v jednom ohni."

Načítavam video...

Odborníci o slnečnej erupcii spred dvoch rokov už hovoria ako o Carringtonovej udalosti. Britský astronóm Richard Carrington si v roku 1859 všimol na Slnku erupciu, po ktorej nasledoval prúd častíc, ktoré napokon zasiahli Zem.

V čase pary a konskej sily nespôsobili extrémne problémy, prerušili však telegrafické vedenie a spôsobili požiar niektorých telegrafických staníc.

Dnes je však svet odkázaný na elektroniku a prinajmenšom o jej časť by sme prišli. Nemuseli by fungovať elektrické prenosové sústavy, ale ani telefóny, GPS či rádiá. V roku 1989 pripravila podobná udalosť časť Kanady o elektrinu.

Skryť Vypnúť reklamu

„Z môjho pohľadu bola búrka z júla 2012 prinajmenšom taká silná, ako tá v roku 1859," dodáva Baker. „Jediným rozdielom je, že táto netrafila."

Našťastie, prúd častíc z našej hviezdy trafil čosi iné - kozmické observatórium STEREO-A. Vďaka údajom zo sondy mohli odborníci celú udalosť lepšie preskúmať a vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) odhadujú, že slnečná búrka by na planéte spôsobila dvadsaťkrát väčšie škody ako hurikán Katrina. Tieto náklady odhadujú na približne dva bilióny dolárov.

Astronómovia predpokladajú, že v najbližších desiatich rokoch jestvuje asi dvanásťpercentná šanca, že takáto katastrofická slnečná búrka Zem zasiahne. Podľa AFP to naznačujú dáta za posledné polstoročie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Policajný prezident Peter Kovařík.

Koaliční poslanci chcú vysvetlenia.


13 h

Igor Matovič prišiel s nápadom na lotériu a už teraz je vcelku zrejmé, odkiaľ bude výherca hlavnej ceny.


Kanoistovi Petrovi Gellemu sa nepodarilo zopakovať finále z Ria de Janeiro.

Olympijské hry sledujte minútu po minúte.


Sportnet a 1 ďalší 10 h
Soňa Jánošová

Mysleli ste si, že karta sa obráti?


22 h

Neprehliadnite tiež

Biela časť na zábere je polárna čiapka na juhu Marsu. Tvorí ju zmrazená voda a oxid uhličitý.

Objav jazera hlásili v roku 2018.


18 h
Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 31. júl