
HROZBA KOBYLIEK
V Číne v dôsledku dlhých období sucha zakrpatela vysoká tráva, ktorú vyhľadávajú na množenie, preto sa vrhli na poľnohospodársku pôdu.
Katastrofálne nájazdy tohto všežravého hmyzu nesužujú len Čínu a Rusko - s ich záplavou bojuje aj americký Utah.
V Číne a Rusku nemajú roľníci peniaze na pesticídy potrebné na hubenie ich vajíčok. Zvlášť tvrdo sú postihnuté bývalé sovietske stredoáziské republiky. Kobylky majú možnosť nekontrolovane sa množiť na opustenej poľnohospodárskej pôde a nedostatočný postrek pesticídmi im umožňuje šíriť sa cez hranice. Čína vlani pripísala vinu za zamorenie kobylkami Kazachstanu, ktorý podľa nej nepodnikol dostatočné opatrenia proti šíreniu týchto škodcov.
Dokonca aj keď sú potrebné chemické látky k dispozícii, ich rastúca nepopulárnosť vo verejnosti uľahčuje kobylkám nekontrolované množenie. V Amerike „zarobili“ kobylky na zákaze používania DDT. Náhradné pesticídy sú možno bezpečnejšie pre ľudský organizmus, pre škodcov samých však nie sú smrteľné. To je jeden z dôvodov, prečo je Utah zamorený druhom cvrčkov, ktoré sa podobajú na kobylky.
Len čo ľudia poľavia v boji, kobylky to okamžite naplno využijú. Samičky nakladú počas svojho života zhruba 200 vajíčok. Z nich sa vyliahnu mláďatá, ktoré dospejú do štádia, keď im narastú krídla a sú schopné reprodukcie za štrnásť dní.
Ak ide o migrujúcu kobylku (Locusta migratoria), čo je, ako sa zdá, prípad Číny a Ruska, môže byť efekt rozrastajúcej sa hmyzej populácie katastrofálny. Tento „kočujúci“ hmyz je pri hľadaní panenského územia, kde by mohol vytvoriť nové kolónie, schopný prekonať tisíckilometrové vzdialenosti. Aj meniace sa klimatické podmienky umožňujú kobylkám žiť v lokalitách, ktoré pre ne boli kedysi nedostupné.
Výsledkom je dramatický rast ich populácie a ich združovanie do rojov. Ak sú kobylky osamotené, sú neškodné, vo veľkom počte však predstavujú ničivú pohromu. Vedci sú presvedčení, že ak populácia kobyliek dosiahne istú kritickú hranicu, prestávajú žiť osamotene a zhlukujú sa do jedinej skazonosnej masy, krkolomnou rýchlosťou požierajúcej akúkoľvek úrodu, ktorá im príde do cesty. Vedci sa môžu iba dohadovať, čo je impulzom k tomuto prechodu od samotárstva k pospolitosti.
Zaznievajú však originálne návrhy, ako s týmto škodcom naložiť. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá monitoruje jeho pustošiace nájazdy, zhromažďuje recepty na varenie, pečenie, praženie a grilovanie kobyliek, ktoré sú bohatým zdrojom proteínov.
(čtk, The Times)