BRATISLAVA. Christine Harrisová, psychologička na Kalifornskej univerzite v San Diegu, sa hrala s dvojicou kólií u svojich rodičov. Vtedy si uvedomila, že ich správanie by možno stálo za riadny vedecký výskum.
„Všimla som si, že keď som svoju pozornosť venovala obom naraz, hladkala ich a rozprávala sa s nimi, nechceli sa o mňa deliť,“ spomína pre magazín National Geographic. „Odtláčali si navzájom hlavy spod rúk tak, aby ležali obe moje dlane na jedinom zvierati. A to robili oba psy.“
Harrisová sa preto rozhodla, že experimentálne preskúma správanie týchto priateľov človeka a ukáže, ako to je s ich žiarlivosťou.
Výskum napokon nielen potvrdil starú domnienku, že psy na svojich milovaných pánov žiarlia. Ale ukázal i to, kedy, ako a že samotná žiarlivosť vôbec nevyžaduje zložitejšie kognitívne procesy ako sebauvedomenie či vôľu a úmyselné konanie.
Ukradnúť si pozornosť
Výskumníci podľa štúdie v magazíne PLOS One najskôr upravili test, ktorý vedci už v minulosti použili na skúmanie žiarlivosti u šesťmesačných bábätiek.
Následne nahrávali správanie 36 psov u nich doma. Dobrovoľníci mali svoje zvieratá ignorovať a pozornosť venovať radšej realistickej napodobenine iného psa, plastovej hračke pripomínajúcej halloweensku tekvicu, alebo mali čítať knihu.
Takmer osemdesiat percent skúmaných psov štuchalo či dotýkalo sa svojich pánov, keď tí hladkali či prihovárali sa umelému zvieraťu. V prípade hračky to bola takmer polovica psov a podobné pomery platili aj pri snahe odstrčiť cudzieho votrelca. Väčšina pokusných objektov knihu a jej čítanie ignorovala.
„Myslím si, že reakcie by boli ešte silnejšie, ak by bol ten rival skutočný,“ tvrdí Harrisová. „Vyzerá to tak, že takéto správanie je motivované žiarlivostným emočným stavom.“
Ochrániť skupinu?
Vedci preto predpokladajú, že žiarlivosť nie je iba problémom ľudí a napriek predchádzajúcim hypotézam zrejme nesúvisí výhradne so sexuálnou rivalitou.
Naopak, môže sa vyskytovať pri väčšom množstve druhov a predstavuje postoj, ktorý má upevňovať puto medzi blízkymi jedincami. Na jej spustenie pritom stačí obyčajná interakcia milovaného jedinca s rivalom.
Podľa magazínu Science môže ísť o oveľa základnejší druh emócie, ktorá sa vyvinula na ochranu a zabezpečenie nielen lásky a náklonnosti, ale aj základných zdrojov, akým je napríklad jedlo. Žiarlivosť môže zároveň upevňovať vzťahy medzi jedincami jednej skupiny a chrániť ju pred vonkajším vplyvom.
Napokon, podobné výsledky prinieslo aj pôvodné sledovanie malých detí, ktoré najviac žiarlili na bábiky pripomínajúce iné bábätká. Kniha ich až tak nezaujímala.
