Doteraz málokto spochybňoval názor, že proces pohybu zemských platní sa začal približne pred 1,9 miliardy rokov. Timothy Kusky, profesor geológie na St. Louis University, však patrí k skupine vedcov, ktorí tvrdia, že zemská kôra sa dala do pohybu oveľa skôr. Táto domnienka sa zakladá na objave, ktorý Kusky urobil minulé leto v Číne.
Počas vykopávok v horách čínskej provincie Che-pej, len niekoľko kilometrov od slávneho čínskeho múru, narazili Kusky a jeho kolega Li Ťiang-chaj z Pekinskej univerzity na dovtedy najstarší celistvý úsek oceánskej kôry. Hornina, ktorá ho tvorí, je o 500 miliónov rokov staršia, ako všetky doteraz známe horniny. Jej vek sa odhaduje na 2,5 miliardy rokov a siaha až do najstaršej geologickej éry Zeme, archaika.
Štruktúra a zloženie horniny nájdenej v Číne sa nápadne podobá oveľa mladším vulkanickým horninám, ktoré sa derú na povrch cez Stredooceánsky chrbát. Na tomto mieste pomaly vyviera z vnútra našej planéty horúca magma, ktorá vytvára novú oceánsku kôru, a zároveň tlačí tektonické platne od seba.
Spory o tom, kedy sa začala tektonika platní, sa vedú už desaťročia. Zástancovia tézy neskoršieho začiatku uvádzajú ako dôkaz absenciu ofiolitov v starých horninách. Ofiolity sú štruktúry, ktoré vznikajú pri kolízii kontinentálnych platní a následnej komprimácii horniny. Najnovší objav hornín v Číne však podľa Kuského dokazuje, že sily tektoniky platní museli byť aktívne už pred 2,5 miliardami rokov.
Objav najstaršej oceánskej kôry môže ovplyvniť aj teórie o vývoji života na Zemi. Vedci sa domnievajú, že v archaiku obývali moria prevažne jednobunkové organizmy. Okamih prechodu k viacbunkovým tvorom dodnes nie je presne určený. Horúce vulkanické pramene na morskom dne, ktorú sa sústreďujú pozdĺž hraníc jednotlivých platní, mohli byť podľa Kuského už v archaiku zdrojom živín a teplôt, aké boli potrebné na ďalší vývoj jednobunkovcov. „Keď sa platňová tektonika začala už v tejto ére, mohli byť tieto hydrotermálne ventily kolískou života,“ povedal Kusky.
(tasr)
